13.5.2010 | Autor: Milan Bachan | sekce: živě Po minuloročných turné s vlastnými projektmi sa štvorica z Wolf Parade v novembri opäť zišla doma v Montreale a zatvorila sa v štúdiu. Vznikol nový album Expo 86, ktorý vyjde v júny. Ešte viac bolo radostnejšie, keď sa tentoraz rozhodli vydať spoločne aj na turné do Európy a v tour liste sa objavila aj Praha a klub Matrix. Šanca vidieť túto zásadnú kapelu naživo.

V roli prvého predskokana sa predstavili rumunskí The Amsterdams. Dlho som sa snažil spomenúť si ešte na nejakého hudobného interpreta z týchto končín, napadli mi jedine O-zone. V porovnaní s nimi, ako je oná trojica strašná, tak táto pätica bola naopak úžasná. Indie rock úspešne dorazil aj do Bukurešti. Na ich hre bolo viditeľné obrovské nadšenie, že prekročili rodné hranice a na základe odporúčania Dana Boecknera môžu predskakovať svojim vzorom. Pozitívne naladení, baviaci sa svojou hudbou točili pozície a neustále menili nástroje, jednoducho radosť pozerať. Ozajstné prekvapenie a voči rumunskému alternatívnemu rocku už určite žiadne predsudky, predčí mnohé domáce kapely.

Ako druhí vystúpili českí Hissing Fauna. V porovnaní s Rumunmi však úplný opak. Som asi posledný, kto môže kritizovať, ale postoj na pódiu alá vystojím dieru do zeme sa už u gitaroviek naozaj nenosí. Zrejme by mali domáce kapely začať hľadať inšpiráciu u mladších kapiel ako gitaroviek z devädesiatych rokov. Pri post-rocku to možno ide, ale pokiaľ tvorba, hoc kvalitná, oproti ostatnej nie je dych vyrážajúca, tak treba o diváka zabojovať aj inými zbraňami. Pokiaľ z kapely necítiť energiu a radosť s toho čo robím, tak si diváka neudrží.

Po tom, čo Praha videla osobitne dvoch frontmanov Spencera Kruga a Dana Boecknera so svojimi kapelami Sunset Rubdown a Handsome Furs, naskytla sa konečne príležitosť vidieť tieto dve osobnosti aj vedľa seba. A práve akési napätie medzi nimi dvoma dávalo koncertu to správne iskrenie a o geniálny zážitok bolo postarané. Dávka energie s ktorou sa pustili do hrania sršala všade naokolo. K tomu dobrý zvuk a správne nažhavené publikum, ktoré si užívalo každý tón. A svoju radosť dávalo patrične najavo. To ešte viac hecovalo hudobníkov. Bolo milé pozorovať porady čo zahrať ďalej a následné poďakovanie publiku za trpezlivosť. Komunikácia na jednotku, miestami celkom vtipná. Po tom čo bolo oznámené,že zahrajú ešte dve piesne, jednu novú a jednu starú, zo žiadosti z publika o dve, sa Spencer vykrútil, že jedna a jedna sú predsa dve a „prísnym“ hlasom dal najavo, že platí čo povie on.

Setlist bol poskladaný zo starých vecí, poprepletaný tými novými. Tie vôbec nepôsobili rušivo a nevadilo ani to, že väčšina z nich bola prezentovaná po prvý raz. V koncertnej podobe mali v sebe oproti starším o čosi viac „noise“ a Danova gitara v nich mi prišla viac riffovejšia. Zároveň tam stále nechýba prvok tanečnosti. Oproti predchádzajúcemu albumu bude zrejme rozpoznateľnejšie, z ktorého perá, tá ktorá pieseň pochádza.

Nálada postupne gradoval od prvej piesne, ktorú štvorica v nedeľu v noci spustila. Atmosféra asi najviac expolodovala pri záverečnej California Dreaming, respektíve neskôr pri Kissing the Beehive z prídavku, ktoré sa zmenili na jammovanie so správnou dávkou psychadélie, ktorému nebolo konca. A ten si zrejme neželal nikto. Niet divu, že pri poslednej pesničke sa Spencer spokojne usmieval pozorujúc tancujúcich jedincov nachádzajúcich sa vo vlastnom svete.

Naozaj skvelá šanca vidieť Wolf Parade naživo, preveľká škoda že nezostala moc využitá. V týchto končinách by promotér zrejme tratil aj keby doviezol Arcade Fire ...

Wolf Parade + The Amsterdams + Hissing Fauna, Praha - Matrix, 9. 5. 10