17.6.2012 | Autor: Michaela Kučová | sekce: živě Tá správa sa zjavila celkom nečakane – Wilsonic po dvojročnej pauze bude! Festival elektronickej a urbánnej hudby patril k najlepším slovenským akciám, ktoré svojou programovou skladbou i organizačnou úrovňou smelo obstáli so svetovým merítkom. Vynútená pauza festivalu zanechala na bratislavskej kultúrnej mape čiernu dieru, ktorú zaplnil až uplynulý víkend. Strata partnerov síce organizátorom nedovoľovala priveľký rozmach, aktuálny ročník v záhrade bratislavskej Design Factory však nijak nepoľavil z Wilsonic štandardu.

Piatkový večer zahájila indie popová Princess Chelsea, jedna z mála zástupkýň nežného pohlavia na pódiách festivalu. Jej nostalgické príbehy z Nového Zélandu ideálne dopĺňali teplý letný večer a posedenie na tráve. Po nej sa na strednom pódiu predstavil český Bonus, strhujúco miešajúci rap a živé nástroje. Suverénne previedol miestne publikum svojou tvorbou, staršie tracky rozširujúc o nové slohy a ukázal, že jeho tvorba nie je len pre pár nadšencov v Oblude. V najlepšej Wilsonic tradícii kvalitných popových telies návštevníkov zabávali anglicko-rakúski Trouble Over Tokyo. Duša a hlas projektu Toph Taylor oznámil koniec tohto projektu a ich vystúpenie na festivale bolo ich predposledným koncertom.

O tancachtivé publikum sa výborne postaral aj Machinedrum, vtipný chlapík s účesom podľa hrnca a fúzikmi, ktorý si svoj juke mix očividne užíval rovnako ako my. The Suicide of Western Culture – dvaja do kapúc zahalení páni, napriek apokalyptickému názvu zahrali celkom štandardný set, sprevádzaný premietanými posolstvami ako Love your friends, hate all politicians. Brit Drums of Death so svojou pomaľovanou tvárou a energickým mixom housu i techna priam ponúkol paralely medzi šamanskými rituálmi a dnešnými tanečnými parties. Záver noci patril korunnému princovi elektronickej hudby Clarkovi. Jeden z posledných potvrdených a najviac očakávaných, splnil všetky želania bratislavských fanúšikov. Dokonalý set bol skvelou bodkou za prvým festivalovým dňom.

Na úvode druhého večera patrilo hlavné pódium českému Floexu, ktorý organicky snúbil živé nástroje, elektroniku, vizualizácie a miestami aj živú vokalistku. Prepracované vizualizácie priniesol aj projekt Alex Smoke presents Wraetlic, ktoré však zväčša predčili samotnú hudbu. Prvým poriadnym tancom soboty bolo až vystúpenie Henrika Schwarza a jeho house korenený soulom.

Strhujúcu zábavu, preverenú Wilsonicom v minulosti, priniesol jeden z najhravejších vystupujúcich, Daedelus. Osvedčená kombinácia pevne uviazaná kravata a odviazaný set opäť nesklamala. Minimal house, IDM či hardcore punk sú vplyvy, ktoré formujú hudbu ruského Mujuice – v sobotu to bola v jeho podaní predovšetkým neuveriteľná dávka energie. Vyvrcholením festivalu boli Elektro Guzzi, prinášajúci celkom netradičné techno – tvorené obyčajnou basou, bicími a gitarou. Energia, priamočiaro prýštiaca zo živých nástrojov, bolo niečo, čoho mal tento Wilsonic pomenej a vystúpenie tohto tria sa teda stretlo so zaslúženým úspechom.

Nemenej dôležitou zložkou programu bola aj bohato zastúpená domáca scéna, ktorá v priamom porovnaní so svetovými menami obstála viac než dobre. Zárukou kvality boli zástupcovia labelu Exitab ako Stroon, Herzog Herzog či Dead Janitor, no s prekvapivou ľahkosťou si nadšené publikum získal aj menej známy Abnormal či Jimmy Pé. Výborné bolo aj avizované posledné vystúpenie projektu Isobutane, ktorý predviedol viac než dôstojnú rozlúčku so svetom elektronickej hudby.

Wilsonic možno striktne nedodržiava svoje heslo Reflecting Future v hudobnej dramaturgii, čo pri snahe o finančnú sebestačnosť nie je nepochopiteľné. No pri žiare zeleného loga festivalu, premietaného na susednú výškovú budovu, mohol návštevník dúfať aspoň v to, že Wilsonic je reflektuje víziu, ktorá predstavuje budúcnosť nášho mesta, živého, pulzujúceho, vkusného a kultúrneho.

Wilsonic festival, Bratislava (SK) - Design Factory Garden, 15. – 16. 6. 12