14.6.2007 | Autor: Filip Drábek | sekce: živě
 fotogalerie Masívna reklamná kampaň festivalu Wilsonic hovorila o tom, že v meste skapal pes. Áno, mali pravdu. Ale druhý júnový víkend zmenil Bratislavu na moderné európske mesto. Aspoň čo sa kultúry týka.

Už od prvých momentov úvodného koncertu festivalu- košických Lazy Poets bolo jasné, že Wilsonic nie je podujatie len o elektronickej hudbe. Ako organizátori sami radi hovoria, je to festival kultúry európskych miest. Áno, miestami som sa cítil, ako keby som zablúdil na Bratislavské jazzové dni. Lenže to by jazzové dni museli prestať na svoj festival nosiť nudné eighties pop-jazzové mená (česť výnimkám).

Je otázne, ako by prijali na jazzákoch napríklad The Heritage Orchestra, nujazzový orchester, doplnený o Symfonický orchester Slovenského rozhlasu. Znel totiž moderne. Živé sláčiky a živá dychová sekcia nahradila pre Wilsonic typický notebook alebo sampler. The Heritage Orchestra dokázali, že symfonický orchester nemusí stále hrávať Mozarta pre ľudí v oblekoch v Redute.

Zatiaľ čo The Heritage Orchestra boli silný estetický zážitok, tak Nouvelle Vague zase skvelá zábava. Hravosťou a silnou inštrumentálnou zdatnosťou roztancovali a dokonca aj rozospievali publikum. A keď vám silno charizmatická speváčka Marina Celeste spieva Too Drunk to Fuck od Dead Kennedys, tak verte, že sa jedná o nezabudnuteľný zážitok. Nouvelle Vague majú však najmä silný cit pre jemné pesničky a tak bola vrcholom večera Love Will Tear Us Apart od Joy Division. Aj keď namiesto toho, aby nechali päť minút spievať publikum refrén, mohli radšej zahrať ďalšiu skladbu. Slabším miestom koncertu bol až priveľký priestor pre speváka a gitaristu Geralda Tota. Jeho podanie skladieb už totiž nezabávalo tak ako Marinine.

Piatkový program sa po Nouvelle Vague presunul do troch zvyšných stageov, kde ste mohli vidieť napríklad nemeckých pánov Pole & The Band či českých WWW. Na dve slečny z My Name Is Ann si nemôžem odpustiť poznámku, že takú hudbu by zvládol spraviť snáď ktokoľvek, kto už počul v živote aspon desať elektronických trackov. Od francúzskeho kvarteta turntablistov Birdy Nam Nam som taktiež očakával viac - nielen masu nudnej tanečnej hudby, ktorú zahrá každý kvalitnejší dídžej z jedného gramofónu. Už klasikou na Wilsonicu sú ich krajania Nôze, ktorí už za svetla roztancovali zvyšok festivalového národa.

Druhý deň sa začína opäť slovensky – Foolcut a Eduardo Borsuci in Optima Forma. Nasledovali poľskí Pink Freud, taktiež ako vytrhnutí z Bratislavských jazzových dní o desať rokov. Neustále meniaci sa beat, nekonečné trúbkarske plochy a improvizované tracky na princípe začíname pomaly, končíme hlučne.

Psapp na Wilsonicu zastupovali nie príliš rozšírený žáner – toytronicu. Hračky teda nemohli absentovať ani na pódiu. Výborná show (rozhadzovaním šitých mačiek do publika) a kvalitne zahratý a zábavný pop. Škoda, že k slovu pop nemôžem pripojiť rádiový. Rád by som si pustil komerčné rádio a počul niečo také.

A opäť kapela ako z jazzových dní. Švédski Koop potvrdili pozíciu headlinera festivalu. Na úkor jeho motta - Reflecting future. Ibaže by bol swing budúcnosťou hudby. Napriek všetkému boli Koop vynikajúci muzikanti, verne zahrali ich posledný album Koop Islands, pridali niekoľko starších piesní. Nedokážem povedať, v čom bol ich koncert natoľko očarujúci. Možno v speváčke Yukimi Nagano. Ale rozhodne som nebol jediný, kto sa z tohto koncertu spamätával ešte dlho.

Zaujímavý dramaturgický ťah bola nemecká folk-rocková kapela Thief, ktorú vydáva label Sonar Kollektiv. Bohužiaľ, ich set bola len gitarová nuda. Zakladateľov spomínaného labelu – Jazzanovu, zase potopil zvukár. Polovica djského setu s live vokálmi od Clary Hill bola zvukovo neznesiteľná. A nie každý na to mal trpezlivosť. Darmo sa Clara ospravedlňovala a hovorila, ako miluje Bratislavu.

Hoci sa Wilsonic pomaly, ale isto mení na kvalitnejšiu odnož Bratislavských jazzových dní, stáva sa jedným z najpútavejších festivalov v strednej Európe. Obrovskou devízou je aj to, že si nemusí pozývať desiatky prevarených mien na to, aby naplnil Tyršovo nábrežie.

Wilsonic, Bratislava – Tyršovo nábrežie, 8.-9. 6. 07

Foto: