Waves Vienna, Viedeň (AT), 28. 9. – 2. 10. 11
3.10.2011 | Autor: Michaela Kučová | sekce: živě
Waves Vienna je nový mestský festival vo Viedni. Jeho prvý ročník priniesol do viedenských klubov a koncertných priestorov hudbu z celého sveta, so špeciálnym dôrazom na hudobníkov z Východnej Európy. Okrem vystúpení množstva rakúskych kapiel a hudobníkov zo susediacich krajín organizátori súčasne pripravili aj konferenciu, zameranú na spoluprácu medzi Východnou a Západnou Európou.
Samotný festival začínal špeciálnym otvorením len pre pozvaných, kde ako prvá vystúpila Rakúšanka Soap&Skin.
Dvadsaťjedenročná Anja Plaschg je autorkou nezvyčajne temných a intenzívnych piesní, ktoré jej priniesli označenie wunderkind. To, čo je na štúdiovej nahrávke znepokojujúce, sa naživo zadiera hlboko pod kožu, až tak, že to bolí. Ťažko povedať, čo je vyrátané na efekt a čo ešte autentické prežívanie, Anja sa však do svojej hudby celkom ponára, rozplýva sa v nej dostratena. Miestami otočená chrbtom k publiku, inokedy pred mikrofónom stuhnutá v kŕči emócii, Soap&Skin jednoznačne poskytuje nezabudnuteľný koncertný zážitok. Jej osobné texty prechádzajú do srdcervúcich výkrikov, expresívne údery klavíra striedajú beaty pripomínajúceho zlovestné kolesá, melúce ľudské duše. S týmito zvukmi, neustále lomoziacimi v hlave, niet divu, že Soap&Skin miestami pôsobí ako nie celkom pri zmysloch. A či už ide o hlboké prežívanie vlastného diela alebo o štylizáciu, Anja Plaschg je natoľko zručná interpretka, že každý z jej koncertu, vrcholiacom prídavkom Pale Blue Eyes, odchádza pohnutý.
Z celkom opačného emocionálneho spektra svoje piesne hrá Longital. Slovenskej dvojici sa dostalo jedinečnej príležitosti vystúpiť na otvorení festivalu, no tá bohužiaľ vďaka organizátorským zlyhaniam nemohla byť celkom využitá. No hoci na koncerte bola len hŕstka poslucháčov, Longital hrali ako vždy naplno, s oduševnelým vokálom a slákom nezameniteľne hladiacim gitaru. Okrem Longitalu Slovensko zastupovali Teapot, Foolk, Tibor Holoda, The Uniques či Plastic Swans, roztancovávajúci svojou našlapanou energiou a romantickými textami celý Fluc. Českú hudobnú scénu zastupovala len pesničkárka Jana Vébrová a trojica Tempelhof.
Jedným z najočakávanejších vystúpení bol koncert EMA, energickej blondínky zdieľajúcej osobné výpovede do drsných gitár. Punková energia frontmanky s nezvyčajným zapojením huslí do garážového rocku fungoval natoľko, že klubu umiestnenému na lodi miestami hrozilo potopenie. Ďalšou interpretkou osobitých, odhaľujúcich piesní bola Little Scream, nežná dievčina vo flanelke. Sprevádzaná gitarou a dvoma členmi Arcade Fire, majstrovsky snúbila krehkosť s údernosťou.
Medzi pozitíva festivalu patrilo aj konanie sa koncertov na netradičných miestach. Napríklad rakúsky pesničkár Ben Martin či akustická verzia známej rakúskej kapely Alasac získali v priestoroch klasickej zafajčenej viedenskej kaviarne zvláštne čaro. Tú však celkom ovládol až islandský pesničkár Svavar Knútur, ktorý svoje piesne venované bývalým láskam, otcovi či manželke, celkom nesentimentálne prekladal anekdotami s takým šarmom, že jeho koncert skôr pripomínal stand up komédiu. V galérii Projektraum Viktor Bucher sa zase výborne vynímali dve čiernymi šmuhami pomaľované dievčiny alias Monsterheart. Ich chytľavé elektro pesničky hraničiace s rapom, vďaka bojovému pomaľovaniu, tmavým plášťom a projekcii bičujúcej sa mníšky pripomínalo preformance a ideálne dopĺňalo výstavu fotografii.
K účinkujúcim, ktorí sa bez teatrálnosti spoliehali predovšetkým na svoje nástroje, patrili kanadskí Brasstronaut. Tí do príjemného indie zapojili aj flautu či trúbku, netradičné, no ušiam lahodiace spojenie pre rockovú hudbu. To sa nie celkom podarilo rakúskym Neuschnee, ktorí vďaka svojmu mixu rocku, slákov a rakúskeho rapovania pôsobili skôr ako niečo, čo zložili povestní psíček a mačička.
K temným speváčkam patrila aj Zola Jesus, tá však svojich démonov pretavila do prijateľného elektro popu. Waves Vienna okrem zástupov menších, nových projektov priniesol aj Gang of Four, Jaceka Sienkiewicza, British Sea Power či Dánov When Saints Go Machine, a skutočne tak oživil rozbúril vody viedenskej hudobnej scény.
Waves Vienna, Viedeň (AT), 28. 9. – 2. 10. 11
Waves Vienna 2011: festival >> konferencia
Waves Vienna je nový mestský festival vo Viedni. Jeho prvý ročník priniesol do viedenských klubov a koncertných priestorov hudbu z celého sveta, so špeciálnym dôrazom na hudobníkov z Východnej Európy. Okrem vystúpení množstva rakúskych kapiel a hudobníkov zo susediacich krajín organizátori súčasne pripravili aj konferenciu, zameranú na spoluprácu medzi Východnou a Západnou Európou.
Samotný festival začínal špeciálnym otvorením len pre pozvaných, kde ako prvá vystúpila Rakúšanka Soap&Skin.
Dvadsaťjedenročná Anja Plaschg je autorkou nezvyčajne temných a intenzívnych piesní, ktoré jej priniesli označenie wunderkind. To, čo je na štúdiovej nahrávke znepokojujúce, sa naživo zadiera hlboko pod kožu, až tak, že to bolí. Ťažko povedať, čo je vyrátané na efekt a čo ešte autentické prežívanie, Anja sa však do svojej hudby celkom ponára, rozplýva sa v nej dostratena. Miestami otočená chrbtom k publiku, inokedy pred mikrofónom stuhnutá v kŕči emócii, Soap&Skin jednoznačne poskytuje nezabudnuteľný koncertný zážitok. Jej osobné texty prechádzajú do srdcervúcich výkrikov, expresívne údery klavíra striedajú beaty pripomínajúceho zlovestné kolesá, melúce ľudské duše. S týmito zvukmi, neustále lomoziacimi v hlave, niet divu, že Soap&Skin miestami pôsobí ako nie celkom pri zmysloch. A či už ide o hlboké prežívanie vlastného diela alebo o štylizáciu, Anja Plaschg je natoľko zručná interpretka, že každý z jej koncertu, vrcholiacom prídavkom Pale Blue Eyes, odchádza pohnutý.
Z celkom opačného emocionálneho spektra svoje piesne hrá Longital. Slovenskej dvojici sa dostalo jedinečnej príležitosti vystúpiť na otvorení festivalu, no tá bohužiaľ vďaka organizátorským zlyhaniam nemohla byť celkom využitá. No hoci na koncerte bola len hŕstka poslucháčov, Longital hrali ako vždy naplno, s oduševnelým vokálom a slákom nezameniteľne hladiacim gitaru. Okrem Longitalu Slovensko zastupovali Teapot, Foolk, Tibor Holoda, The Uniques či Plastic Swans, roztancovávajúci svojou našlapanou energiou a romantickými textami celý Fluc. Českú hudobnú scénu zastupovala len pesničkárka Jana Vébrová a trojica Tempelhof.
Jedným z najočakávanejších vystúpení bol koncert EMA, energickej blondínky zdieľajúcej osobné výpovede do drsných gitár. Punková energia frontmanky s nezvyčajným zapojením huslí do garážového rocku fungoval natoľko, že klubu umiestnenému na lodi miestami hrozilo potopenie. Ďalšou interpretkou osobitých, odhaľujúcich piesní bola Little Scream, nežná dievčina vo flanelke. Sprevádzaná gitarou a dvoma členmi Arcade Fire, majstrovsky snúbila krehkosť s údernosťou.
Medzi pozitíva festivalu patrilo aj konanie sa koncertov na netradičných miestach. Napríklad rakúsky pesničkár Ben Martin či akustická verzia známej rakúskej kapely Alasac získali v priestoroch klasickej zafajčenej viedenskej kaviarne zvláštne čaro. Tú však celkom ovládol až islandský pesničkár Svavar Knútur, ktorý svoje piesne venované bývalým láskam, otcovi či manželke, celkom nesentimentálne prekladal anekdotami s takým šarmom, že jeho koncert skôr pripomínal stand up komédiu. V galérii Projektraum Viktor Bucher sa zase výborne vynímali dve čiernymi šmuhami pomaľované dievčiny alias Monsterheart. Ich chytľavé elektro pesničky hraničiace s rapom, vďaka bojovému pomaľovaniu, tmavým plášťom a projekcii bičujúcej sa mníšky pripomínalo preformance a ideálne dopĺňalo výstavu fotografii.
K účinkujúcim, ktorí sa bez teatrálnosti spoliehali predovšetkým na svoje nástroje, patrili kanadskí Brasstronaut. Tí do príjemného indie zapojili aj flautu či trúbku, netradičné, no ušiam lahodiace spojenie pre rockovú hudbu. To sa nie celkom podarilo rakúskym Neuschnee, ktorí vďaka svojmu mixu rocku, slákov a rakúskeho rapovania pôsobili skôr ako niečo, čo zložili povestní psíček a mačička.
K temným speváčkam patrila aj Zola Jesus, tá však svojich démonov pretavila do prijateľného elektro popu. Waves Vienna okrem zástupov menších, nových projektov priniesol aj Gang of Four, Jaceka Sienkiewicza, British Sea Power či Dánov When Saints Go Machine, a skutočne tak oživil rozbúril vody viedenskej hudobnej scény.
Waves Vienna, Viedeň (AT), 28. 9. – 2. 10. 11
Online verze stránky: https://www.muzikus.cz/zive/Waves-Vienna-Vieden-AT-28-9-2-10-11~03~rijen~2011/
Komentáře
&;
