20.4.2012 | Autor: Milan Bachan | sekce: živě Sú kapely, ktoré si zamilujete hneď na prvé počutie. To je aj prípad škótskej trojice The Twilight Sad. Tá do Prahy vrátila tri a pol roka potom ako sa v divadle Archa predstavili ako predskokani slávnych krajanov z Mogwai. Pomerne slušne zaplnený Klub 007 v stredu 18. apríla je dôkazom toho, že tých, ktorým na jeseň 2008 učarovali bolo naozaj dosť. K ním si môžete zaradiť ďalších, ktorí mali tú česť po prvýkrát.

V Prahe azda nie je priestor, ktorý by tomuto triu z Glasgowa doplnenému o hosťujúceho klavesáka a basáka, pasoval viac ako strahovská Sedmička. Nízky strop, optimálna veľkosť, vychytané ozvučenie plus hlukové steny prekladané melodickými časťami doplnených pochmúrnymi textami k sebe zapasovali vynikajúco a celému večeru dodali punc geniálnosti. Nevyriešenou záhadou tak len ostalo, či v tejto atmosfére energiu vyžarovala skupina na pódiu, alebo im ju vysielalo publikum. To skvelo reagovalo na setlist, ktorý bol poskladaný zo všetkých troch doposiaľ vydaných albumov. Intímne prostredie a akási familiárnosť prostredia sa naplno ukázala v akustickej pasáži Cold Days From the Birdhouse z debutovej platne Fourteen Autumns & Fifteen Winters. Vtedy sústredeného Jamesa Grahama rozosmiala skupinka jeho rodákov. Hoc to skupinu trochu vyviedlo z miery, po obrátení na žart dali spustením post-rockovej časti piesne predným radám pokyn/signál k mosh pitu. Až do tejto explózie emočných pocitov to v publiku, ktoré James postupne zaklínal svojim tranzovým tancom, vrelo takpovediac pod pokrievkou. Zvukové príboje vlniace sa smerom oproti totiž telo v pokoji nenechávali a "nútili" zúčastnených do rytmických, hoc pre oko skúseného choreografa zrejme nesúrodých pohybov. V prípade napojenia takto tancujúcich na generátor energie, by jej produkcia dosiahla určite vysoké čísla.

Samotný James odspieval v spomínanom tranze v podstate celý koncert. Oči vyvalené dohora pripomínali Iana Curtisa, emotívne precítenie však bolo jeho vlastným. Keď si k tomu dosadíte skvelo doplňujúcu skupinu na čele s autorom všetkých piesní Andym MacFarlaneom, asi netreba viac zbytočných slov o tom, že koncert sa jednoducho nadmieru vydaril. Niečo cez hodinu trvajúci setlist nemal žiadne highlighty. Či to už boli nové piesne ako Another Bed, Nil alebo staršie ako I Became a Prostitute či Reflection of the Television, z nastoleného vysokého štandardu skupina nadol neskĺzavala ani o pomyselný centimeter. Koncert v takto vysoko položenej latke dotiahli do konca epickou At the Burnside.

Osobne? Jar 2012 a naj klubový koncert v Prahe? The Twilight Sad si pridajte do užšej nominácie, u mňa to je desať z desiatich.

The Twilight Sad, Praha - Klub 00ý Strahov, 18. 4. 12