8.12.2010 | Autor: Filip Drábek | sekce: živě Dalo by sa toho napísať tak strašne veľa, že by z jedného reportu mohla byť dosť dlhá poviedka. Hoci pred pár rokmi tu hrali každú chvíľu, The Frames sa do Prahy vrátili po takmer štyroch. A nech mi odpustia českí patrioti a fanúšikovia Markéty Irglovej, nedá sa povedať nič iné, ako "konečne". Pesničky The Swell Season sú síce pekné, rovnako ako aj úpravy starých skladieb The Frames, no pravé tak intenzívne zimomriavky z koncertu Glena Hansarda sa dajú získať len vtedy, keď sa môže oprieť o skvelú, nielen sprievodnú kapelu.

Večer v plnej Arche začal írsky predskokan Duke Special. Excentrik so skvelým hlasom a vyholenou hlavou a niekoľkými desivo dlhými dredami hral sám na klavír v sprievode archaického gramofónu, z ktorého sem-tam pustil, respektíve natočil, nejaký ten sampel, príjemne prekvapil silnými skladbami, i výletom do pomaly prebúdzajúceho sa publika. Veď ako sám poznamenal pred skladbou Last Night I Nearly Died (But I Woke Up Just in Time), zlé situácie nútia skladateľov písať dobré skladby. Dobrá bola každá, ktorú v krátkom sete stihol predviesť. Druhý predskokan, projekt Sváteční pop spojil Petra Nikla s Ondřejom Smeykalom a Milanom Caisom a Jiřím Hradilom z Tata Bojs. V bizarných oblekoch obklopovali Niklove skladby netendenčnou hrou na tendenčné nástroje (ak nerátame Smeykalovo didgeridoo) a najmä svojskou a zábavnou performance, ktorá vyvrcholila hraním na z látky ušite didgeridoo a pseudo-coververziou Smoke on the Water Deep Purple.

Ale ako to pri predskokanoch chodí, aj na výborných sa ľahko zabúda. A to sa stalo v momente, keď The Frames prišli na pódium odohrať úvodné, pomalé a zamyslené Headlong, Giving Me Wings a Seven Day Mile, od ktorých sa odvíjal celý zvyšok koncertu. Začalo sa jednoducho, zintenzívňovalo sa postupne, až sa The Frames presunuli s God Bless Mom k viac gitarovej polohe. "Ješte jedno pivo prosím," zakričal Hansard namiesto odpočítavania v stop-time a koncert k dvadsiatemu výročiu kapely bol definitívne nakopnutý.

Narodeninový setlist prekvapivo vynechal zatiaľ posledný album kapely The Cost, neprekvapivo však prvý Another Love Song a tak sa vyberalo zo štyroch platní z prelomu deväťdesiatych a nultých rokov. Výber ukázal tri tváre kapely - folkovú, gitarovú a epickú, spájajúcu obe predchádzajúce do famóznych celkov ako napríklad Santa Maria, či Fitzcarraldo. Či už skladby spadali pod akúkoľvek z kategórii, nielen kapela si ich patrične užívala.

Pódiova chémia The Frames sa prejavuje naplno v improvizácii, skladby preto často strácajú albumový tvar a dostávajú, často i pre samotnú kapelu neočakávané aranžmány. Alebo aj v coververziach, ako keď Hansard s Cashovským hlasom spustil Rhinestone Cowboy od Glena Campbella a ukazoval basgitaristovi, čo má hrať. Skladba sa zrazu tak rozbehla, že ju nešlo zastaviť. "This is too good," okomentoval a spieval ďalej. Takáto kombinácia neočakávnosti robí z dobrého koncertu skvelý a The Frames sú v tejto oblasti preborníkmi. Jeden z momentov, ktorý by zabral snáď i celú kapitolu bola pieseň Your Face, do ktorej vstúpila pre väčšinu sály úplne neznáma Petra Hermanová z kapely Fiordmoss aby skvele odspievala celú druhú časť.

Genialitu koncertu umocnilo neprimerane dlhé čakanie na The Frames. V časoch, keď sa dali vidieť často si človek možno ani nevážil, na akú kapelu má možnosť pravidelne chodiť. Bola by obrovská škoda, ak by The Swell Season dostali pred The Frames prednosť a z dvadsiateho výročia by bola len jednorázová oslava. Čakať na ďalšie jublieum zaberá veľa času a v knihe je nepopísaných ešte veľa listov.

The Frames + Sváteční pop + Duke Special, Praha - Divadlo Archa, 6. 12. 10