20.4.2012 | Autor: Milan Bachan | sekce: živě Fínsko-francúzska senzácia The Dø pritiahla v utorok 17. apríla do žižkovského Paláca Akropolis publikum naprieč všetkými vekovými kategóriami. Vedľa seba sa tak zabávali deti ešte pod zákonom, dvadciatnici či pracujúca trieda smerujúca do klubu rovno z práce. Kvalitný pop si otvoril dvere ku každému.

Večer začali domáci Toxique. Pokiaľ sa ako úloha predkapely počíta rozohriať publikum, prípadne ho roztancovať, Toxique si ju splnili. Dokonca pridali aj niečo naviac, keď pri poslednej pesničke ich setu sa ľudia pridávali aj spevom. Celkovo predviedli svoj štandard a ako povedala speváčka Klara Vytisková, užili si možnosť na chvíľu vypadnúť zo štúdia. Otázkou ostáva, ako na nich samotných zapôsobil koncert utorňajších headlinerov. Nová silná motivácia pred návratom k nahrávaniu nového albumu? Rozdiel v kvalite a invenčnosti bol totiž markantný.

Riešiť otázku či je výborný koncert reklamou na album, alebo vynikajúci album má po marketingovej stránke prilákať ľudí do publika je asi rovnaká dilema ako tá, či bola skôr sliepka alebo vajce. V prípade skupiny The Dø však platia oba prípady, nech na to pôjdete z akejkoľvek strany. Pokiaľ ste o nich čítali ťažko uveriteľné chválospevy, v utorok jednoducho stačilo zobrať si so sebou zoznam vecí, ktorými ich publicisti kvetnato počastovali. Na konci koncertu by ste sa však asi prekvapivo našli s odškrtanými všetkými položkami. Hravosť, improvizácia, precítenie, zmes rôznorodých štýlov. Plus sršiaca radosť z času stráveného na pódiu.

Na rolu extrovertného zabávača medzi piesňami sa podujal Dan Levy. Možno tak trochu nechcene pobavil publikum najmä svojou zlou, na druhú stranu úprimnou angličtinou. Tanečné zostavy a rockerské pózy s klobúkom počas piesní mu išli určite lepšie. Skvelo mu sekundoval supportujúci gitarista, väčšinu koncertu sa vlniaci v rytme francúzskeho tanga. Štvoricu doplnila a zároveň vyrovnala stav pohlaví na pódiu multiinštrumentalistka Marielle (ak neklame oficiálny profil skupiny na facebooku). Všetko pod palcom však mala hlavne Olivia Merilahti. Síce pôsobila tak trochu placho a hlavným organizátorom diania sa zdal byť Dan, vo chvíli keď sa dostala k slovu, opraty boli v jej rukách. Rovnako ako na albume, prím hrali jej vokály. Prechody z miestami až mierne „škrekľavých“ tónov do perfektne zvládnutých melodických refrénov bezchybne predviedla aj naživo, ako napríklad pri refréne Gonna Be Sick!. Ked k tomu pridala pri piesni Slippery slope výpady k publiku, zaklínacie tance, na pódiu by sa popri nej stratila možno aj M.I.A. Azda najväčšou pridanou hodnotou koncertu bola najmä sklada piesni, ktorým sa oproti štúdiovej podoby dostalo nadstavby. Aj folkovejšie piesne z prvého albumu tak zrazu končili niekde pri artrocku, šialenej disko party, či techne. Post-rockové prvky zasadené do popovej tvorby. Neverili by ste, ale ide to aj tak.

Po podobných koncertoch človeka napadá otázka, kto môže zato, že sa takýto kvalitný pop nemá priestor v rádiach či televízii? Nebudem podsúvať osobný názor, že možno práve tí „veľkí“, najviac bedákajúci o hudobnej kríze. Ešteže je tu infovek, globalizácia a tí, ktorí majú záujem o zábavný pop si ho môžu vygooglit, vyyoutubovať a nabudúce opäť zájsť na koncert dua The Dø.

The Dø + Toxique, Praha - Palác Akropolis, 17. 4. 12