12.10.2007 | Autor: Filip Drábek | sekce: živě
 fotogalerie The Cinematic Orchestra sa v našich končinách objavili minulý rok a hoci odohrali výborné koncerty so spevákom Patrickom Watsonom, reakcie na ne boli dvojaké. Okrem tých vyslovene pozitívnych, bolo počuť aj také reči, že sa partia okolo Jasona Swinscoea mení na Coldplay. A to všetko kvôli jedinej skladbe, ktorá sa vola To Build A Home.

Vo Viedenskom klube WUK ste také niečo počuť nemohli. „Cinematici“ sa tu totiž objavili baz Watsona a vokálne partie prebrala Londýnčanka Heidi Vogel. A hoci jej vokálne výkony boli viac než dobré (uchvátila predovšetkým speváckym sólom v epickej Breathe), nebola to ona, na koho sa celý koncert obracala pozornosť. Nebol to ani Jason Swinscoe, zohnutý pri notebooku s midi-controllerom, či pokorne stojaci na kraji pódia pozorujúc jeho kapelu. Nebol to ani bubeník Luke Flowers, ktorý by svojou presnosťou dohnal metronóm do šialenstva a jeho rytmy by boli čarovné aj ako samostatné skladby. The Cinematic Orchestra sú totiž naživo strojovo fungujúci celok. Ten vás ohúri od prvej noty úvodnej Burn Out a jeho zovretie vás drží až do poslednej ukláňačky.

Schopnosť improvizácie posúva nové i staré skladby do iného levelu. Elektronika sa stráca v úzadí, sample nemajú proti živým nástrojom šancu. A potom sú to sóla. Tie sóla, ktoré na nahrávkach väčšinou nepočujete. Začínajú a končia vtedy keď majú. Hudobníci nepotrebujú totiž exhibovať, stačí im – ako v prípade kontrabasistu Phila Francea – neustále opakovať jednu linku a napriek tomu na nich nevidíte ani na sekundu nechuť z rutiny.

Bolo by obmedzené odsudzovať celý koncert kvôli jednému človeku, tak ako sa to stalo minulý rok. Tentoraz nebolo koho odsudzovať. The Cinematic Orchestra totiž fungujú ako celok a fungujú tak ako majú.

The Cinematic Orchestra, Viedeň (AT) – WUK, 3. 10. 07

Foto: