The Album Leaf + Sukilove, Viedeň, 9. 3. 10
13.3.2010 | Autor: Filip Drábek | sekce: živě
Keď napíšem, že na pódiu bola veľká projekcia, sláčiky alebo prepracované svetlá, väčšina si asi predstaví koncert nejakej megalomanskej kapely na preplnenom open air štadióne. No všetko toto sa dá preniesť i do stredne veľkého klubu, ako je viedenský Szene a namiesto nepríjemnej naddimenzovanosti dostanete úder priam komorný. The Album Leaf sa to podarilo. No aj bez takýchto vychýtavok by bol ich koncert zážitkom, veď v žánri, kde väčšina pódiovej show spočíva v porovnávaní, kto z post-rockerov má väčšiu a pestovanejšiu bradu, by to nebolo nič neobyvklé.
Od prvých tónov The Album Leaf, hneď potom, čo scénu opustili belgickí pop-psychedelici Sulkilove, ktorí neboli zlí, no aj podľa ich vlastných slov sa k headlinerom vôbec nehodili, to bola famózna audio-vizuálna masa, kde ani jeden komponent nevytŕčal nad tie ostatné. Sláčikový kvartet zdarne sekundoval hlavným husliam Matthewa Resovicha a predovšetkým charakteristickému rhodesu hlavnej postavy projektu - Jimmyho LaValla, svetlá na malých neónových obdĺžnikoch dopĺňali s hudbou do posledného detailu zosynchronizovanou projekciu a vymenovávať by sa dalo aj ďalej... The Album Leaf svoje skladby nenechávali až toľko rásť, ako býva v post-rocku zvykom, teda nespoliehali sa na klasickú schému "začneme pomaly, skončíme hlučne", hlučné závery prišli len mimoriadne, väčšinou sa skladby len pomaly topili za zvuku klávesov, sláčikov, beatov podporených živým bubeníkom a decentnou gitarou. Aj preto majú The Album Leaf skôr bližšie k Islandu ako k domovskej americkej scéne.
Najnovší album A Chorus of Storytellers, ktorý vyšiel len pred pár týždňami rozhodne nepatrí k tomu najlepšiemu, čo Jimmy LaValle nahral, no skladby z neho hrané naživo, a že ich bolo vo viac ako deväťdesiat minútovom koncerte dosť, sa nijako výrazne neodlišujú od staršej tvorby. A práve dĺžka predstavenia je asi jediná vec, ktorú dokážem vytknúť, možno len preto, aby tých superlatívov nepadalo až toľko, keďže to počiatočne nadšenie, ktoré bolo zo začiatku aj pri menej výrazných nových skladbách veľké, postupne chladlo. The Album Leaf tak nenudili, len ma trocha presýtili. Aspoň na tu chvílu, kým som stál v preplnenom klube a nedostal sa domov, kde som si ich na porovnanie dojmov hneď pustil.
The Album Leaf + Sukilove, Viedeň - Szene, 9. 3. 10
>> The Album Leaf vo Viedni >> recenzia > > fotogaléria
Keď napíšem, že na pódiu bola veľká projekcia, sláčiky alebo prepracované svetlá, väčšina si asi predstaví koncert nejakej megalomanskej kapely na preplnenom open air štadióne. No všetko toto sa dá preniesť i do stredne veľkého klubu, ako je viedenský Szene a namiesto nepríjemnej naddimenzovanosti dostanete úder priam komorný. The Album Leaf sa to podarilo. No aj bez takýchto vychýtavok by bol ich koncert zážitkom, veď v žánri, kde väčšina pódiovej show spočíva v porovnávaní, kto z post-rockerov má väčšiu a pestovanejšiu bradu, by to nebolo nič neobyvklé.
Od prvých tónov The Album Leaf, hneď potom, čo scénu opustili belgickí pop-psychedelici Sulkilove, ktorí neboli zlí, no aj podľa ich vlastných slov sa k headlinerom vôbec nehodili, to bola famózna audio-vizuálna masa, kde ani jeden komponent nevytŕčal nad tie ostatné. Sláčikový kvartet zdarne sekundoval hlavným husliam Matthewa Resovicha a predovšetkým charakteristickému rhodesu hlavnej postavy projektu - Jimmyho LaValla, svetlá na malých neónových obdĺžnikoch dopĺňali s hudbou do posledného detailu zosynchronizovanou projekciu a vymenovávať by sa dalo aj ďalej... The Album Leaf svoje skladby nenechávali až toľko rásť, ako býva v post-rocku zvykom, teda nespoliehali sa na klasickú schému "začneme pomaly, skončíme hlučne", hlučné závery prišli len mimoriadne, väčšinou sa skladby len pomaly topili za zvuku klávesov, sláčikov, beatov podporených živým bubeníkom a decentnou gitarou. Aj preto majú The Album Leaf skôr bližšie k Islandu ako k domovskej americkej scéne.
Najnovší album A Chorus of Storytellers, ktorý vyšiel len pred pár týždňami rozhodne nepatrí k tomu najlepšiemu, čo Jimmy LaValle nahral, no skladby z neho hrané naživo, a že ich bolo vo viac ako deväťdesiat minútovom koncerte dosť, sa nijako výrazne neodlišujú od staršej tvorby. A práve dĺžka predstavenia je asi jediná vec, ktorú dokážem vytknúť, možno len preto, aby tých superlatívov nepadalo až toľko, keďže to počiatočne nadšenie, ktoré bolo zo začiatku aj pri menej výrazných nových skladbách veľké, postupne chladlo. The Album Leaf tak nenudili, len ma trocha presýtili. Aspoň na tu chvílu, kým som stál v preplnenom klube a nedostal sa domov, kde som si ich na porovnanie dojmov hneď pustil.
The Album Leaf + Sukilove, Viedeň - Szene, 9. 3. 10
Online verze stránky: https://www.muzikus.cz/zive/The-Album-Leaf-Sukilove-Vieden-9-3-10~13~brezen~2010/
Komentáře
&;
