Supergrass, Viedeň, 6. 11. 08
17.11.2008 | Autor: Filip Drábek | sekce: živě
Pre mnohých sú Supergrass dávno odpísaní, asi tak, ako je odpísaný aj celý britpop. A možno z nostalgie a možno ani nie sú ich koncerty skvelé: energické, plné hitov a navyše, na rozdiel od ich mamutích kolegov z Oasis klubové. A dokonca ani tie kluby nemávajú plné. Aspoň tak to bolo vo Viedni, kde sa Flex zaplnil len asi do dvoch tretín.
Pravdou je, že nové veci zaujímajú málokoho a tak sa im páni z Oxfordu venujú len okrajovo. Zvyšok setlistu sa podobá skôr ich výberovke a to je dobre. Napriek tomu aj veci ako Diamon Hoo Ha Man alebo Bad Blood sú dostaočne silné aj popri niektorých starých veciach. Samozrejme, nechytajú sa na klasiky ako Mary, Richard III alebo Moving, ktoré sa dokázali výrazne zapísať do povedomia širokej verejnosti aj napriek tomu, že Supergrass boli popri spomínaných Gallagherovcoch, The Verve a Blur vždy kapelou so zemiakovou medialou na krku.
Ďalšou odlišnosťou Supergrass od vyššie spomínaných kapiel je schopnosť nebrať sa veľmi vážne. Príklad: začína sa koncert, prichádza štvorica rozšírená o koncertného gitaristu, ktorý z nepochopiteľných dôvodov nesie v rukách ananás a podá ho jednému z ľudí v prvej rade. Alebo sa spevák Gaz Coombes rozhodne, že si idú zahrať jednu z nových skladieb, ktorú evidentne nemajú nacvičenú a basák Danny Goffey len s úsmevom mikne plecom a začne niečo hrať, hoci ešte desať sekúnd predtým oznamoval svojim spoluhráčom, že netuší ako. A človek, ktorý to nevidí by ani nezistil, čo sa na pódiu odohráva.
Keby som mal porovnávať s letným koncertom na londýnskom Get Loaded in the Park atmosférou by Briti vyhrali na celej čiare. Niet sa čomu diviť, veď tisícky pogujúcich ľudí s pivom v ruke urobia viac, ako tri stovky v malom klube. Devízou rakúskeho koncertu však bola jednoznačne absolútna sloboda, ktorú si Supergrass primiešali do svojho setu. Žiadne napätie. Len zábava tu a teraz. Možno to nebol koncert, na ktorý budete spomínať roky, ale v tej chvíli sa cítite skrátka Alright, ako by povedala samotná skupina, keby jeden zo svojich najväčších hitov zahrala. Na záver tak ostáva otázka, či Supergrass sú len pohrobkami britpopu alebo hrajú pred pár stovkami ľudí s radosťou. Ak je druhá odpoveď správna, budem veľmi rád.
Supergrass, Viedeň - Flex, 6. 11. 08
>> Supergrass vo Viedni >> recenzia > > fotogaléria
Pre mnohých sú Supergrass dávno odpísaní, asi tak, ako je odpísaný aj celý britpop. A možno z nostalgie a možno ani nie sú ich koncerty skvelé: energické, plné hitov a navyše, na rozdiel od ich mamutích kolegov z Oasis klubové. A dokonca ani tie kluby nemávajú plné. Aspoň tak to bolo vo Viedni, kde sa Flex zaplnil len asi do dvoch tretín.
Pravdou je, že nové veci zaujímajú málokoho a tak sa im páni z Oxfordu venujú len okrajovo. Zvyšok setlistu sa podobá skôr ich výberovke a to je dobre. Napriek tomu aj veci ako Diamon Hoo Ha Man alebo Bad Blood sú dostaočne silné aj popri niektorých starých veciach. Samozrejme, nechytajú sa na klasiky ako Mary, Richard III alebo Moving, ktoré sa dokázali výrazne zapísať do povedomia širokej verejnosti aj napriek tomu, že Supergrass boli popri spomínaných Gallagherovcoch, The Verve a Blur vždy kapelou so zemiakovou medialou na krku.
Ďalšou odlišnosťou Supergrass od vyššie spomínaných kapiel je schopnosť nebrať sa veľmi vážne. Príklad: začína sa koncert, prichádza štvorica rozšírená o koncertného gitaristu, ktorý z nepochopiteľných dôvodov nesie v rukách ananás a podá ho jednému z ľudí v prvej rade. Alebo sa spevák Gaz Coombes rozhodne, že si idú zahrať jednu z nových skladieb, ktorú evidentne nemajú nacvičenú a basák Danny Goffey len s úsmevom mikne plecom a začne niečo hrať, hoci ešte desať sekúnd predtým oznamoval svojim spoluhráčom, že netuší ako. A človek, ktorý to nevidí by ani nezistil, čo sa na pódiu odohráva.
Keby som mal porovnávať s letným koncertom na londýnskom Get Loaded in the Park atmosférou by Briti vyhrali na celej čiare. Niet sa čomu diviť, veď tisícky pogujúcich ľudí s pivom v ruke urobia viac, ako tri stovky v malom klube. Devízou rakúskeho koncertu však bola jednoznačne absolútna sloboda, ktorú si Supergrass primiešali do svojho setu. Žiadne napätie. Len zábava tu a teraz. Možno to nebol koncert, na ktorý budete spomínať roky, ale v tej chvíli sa cítite skrátka Alright, ako by povedala samotná skupina, keby jeden zo svojich najväčších hitov zahrala. Na záver tak ostáva otázka, či Supergrass sú len pohrobkami britpopu alebo hrajú pred pár stovkami ľudí s radosťou. Ak je druhá odpoveď správna, budem veľmi rád.
Supergrass, Viedeň - Flex, 6. 11. 08
Online verze stránky: https://www.muzikus.cz/zive/Supergrass-Vieden-6-11-08~17~listopad~2008/
