27.10.2010 | Autor: Michaela Kučová | sekce: živě Sintra je to, čomu sa hovorí malebné mestečko ako z rozprávky. Historické UNESCO centrum obkolesujú kopce a na kopcoch hrady, zámky. V uplynulých dňoch však mesto kúsok od Lisabonu výnimočne nepriťahovalo návštevníkov historickými pamiatkami, ale hudbou. Sintra Misty je festival konajúci sa s v miestnom kultúrnom centre už niekoľko rokov. Prináša hudbu tak trochu pre každého, zmes alternatívy, rocku, popu, portugalských favoritov aj osvedčených hudobníkov z Ameriky.

Tento ročník to medzi inými bol Mark Kozelek, alternatívny pesničkár, opradený legendami o drogovej závislosti v desiatich rokoch, či o niečo menej deprimovaný Škót Lloyd Cole.

Sobotný večer však začínal portugalským spevákom Tiagom Bettencourtom a jeho kapelou Mantha. Hviezda lokálnej indie popovej scény bola sprevádzaná aj dychovou sekciou, predviedla však pomerne konvenčné vystúpenie. Pesničky, ktoré nikoho smrteľne neurazia, ale ani neprebudia k životu. Rýchlejšie, rockové kúsky striedali balady o daždi a nešťastnej láske. Dychové nástroje nevyužili svoj potenciál, boli len ako zbytočná šľahačka na už tak dosť sladkej hudbe. Vystúpenie celkovo pôsobilo, ako keby kapela sama nevedela, čo vlastne chce. Tiago po úspešnom pôsobení v kapele Toranja zjavne túži sólovou tvorbou vybočiť z vyjazdených čisto popových koľají. Neponúka však ani výrazne portugalské motívy a ani bluesovými či jazzovými prvkami poslucháča neznalého portugalskej scény výraznejšie nezaujme.

V sobotu sa však návštevníci festivalu dobrého popu predsalen dočkali. Joan Wasser, známa ako Joan as Police Woman, hrala v Portugalsku už viackrát a očividne sa rada vracia. Svoje pesničky dopĺňala vtipkovaním s publikom a vytvorila tak večer so skvelou atmosférou. Jej nahrávky pôsobia jemne žensky, introvertne a miestami až jednotvárne. Ich prenos do koncertnej sály však dokázal, že sú to naozaj životaschopné piesne a Joan nie je žiadna popová princezná za klavírom. S šarmom a strhujúcou energiou sa držala predovšetkým gitary a predstavila prierez svojími albumami s rockovým nábojom. V trblietavom overale udávala tón večeru a kto očakával zdeprimovanú vdovu po hudobníkovi Jeffovi Buckelyovi, nedočkal sa. Sprevádzaná bubeníkom a basákom/klávesistom zahrala piesne z oboch svojich albumov a pridala aj cover verziu Public Enemy She Watched Channel Zero. Zároveň predstavila štyri nové piesne z pripravovaného albumu The Deep Field, ktorý by mal vyjsť začiatkom roka. Z ukážok sa dá usudzovať, že opäť pôjde o kvalitný pop, raz v pomalšom, meditatívnom tempe, inokedy s rockovým drajvom. Sama Joan prezradila, že nový album bol „fun to make and it was fun to finish“. Albumy Joan as Police Woman sú príjemnými spoločníkmi na dlhé večery, ale je očividné, že Joan je naozaj vo svojom živle až na pódiu. Tu dostávajú jej skladby šťavu a ukazujú, koľko podôb môže mať dobrý pop song. Skvelé vystúpenie Joan zakončila už bez sprievodu kapely krásnou We Dont Own It zo svojho prvého albumu.

Sintra Misty tak ponúkla miestne aj medzinárodné tváre popu, ktorý sa vyhýba strednému prúdu a má svoj vlastný hlas. A hoci celkom festivalový pocit sa v kinosále s mäkkými sedačkami strácal, organizátori v Centro Cultural Olga Cadavel očividne vedia, čo robia.

Sintra Misty Festival, Sintra (PT), 15. - 17. 10. 10