School of Seven Bells, Viedeň, 12. 3. 09
13.3.2009 | Autor: Filip Drábek | sekce: živě
Nestáva sa často, že by kapela, ktorá nepatrí ku klasickému gitarovému indie dostala v časopise NME takmer plný počet bodov. Shoegazovo-dreampopovým School of Seven Bells sa to na jeseň s ich debutom Alpinisms podarilo. Kto však tento album počul, nečuduje sa. School of Seven Bells je trojica skúsených hudobníkov, ktorí sa roky realizovali v iných projektoch, aby sa jedného dňa rozhodli vzdať to a plne sa sústredili na svoju novú skupinu.
Takto zaniklo i sľubné zoskupenie On! Air! Library!, v ktorom pôsobili jednovaječné dvojičky Alejandra a Claudia Dehezové. Tretí do partie je Benjamin Curtis, známy predovšetkým ako gitarista a brat frontmana o niečo viac zavedenejších The Secret Machines. Sústredenie sa prenieslo i na pódium viedenského Flexu, ktorý videl a počul všetky skladby z debutu, často však v celkom odlišných aranžmánoch.
Základ bol v absencií farebných beatov, ktoré boli vymenené za syntetický automat. Tým boli už tak dosť jednoduché tracky School of Seven Bells ešte zjednodušené a výraznejší priestor dostali zasnené a hlučné gitary. Hodný škatuľky shoegaze tak Curits pre istotu len veľmi výnimočne zdvihol pohľad od svojich topánok. Nezmenené zostali často až tanečné klávesové linky a famózny dvojhlas oboch sestier, ktorý by sa svojou zasnenosťou a abstraktnými textami dal prirovnať k Liz Fraser z Cocteau Twins, prípadne z mladších interpretov k Bat For Lashes a to nielen kvôli vizuálnej podobe gitaristky Alejandri s Natashou Khan. Mimochodom, spev často asocioval tú zaujímavejšiu časť súčasnej world music, čím len podčiarkoval nadžánrovosť celého projektu.
Škoda len, že School of Seven Bells vo Viedni nezahrali s nijakou predkapelou, prípadne nehrali pred spomínanou Bat For Lashes, s ktorou koncertujú spoločne po Veľkej Británii. Predsalen, necelá hodinka repertoáru síce ponúkla všetko, čo mala a nenudila ani chvíľu, no celý večer sa tak skončil akosi príliš rýchlo. Je však dobre vedieť, že spolu s dlho očakávaným reunionom My Bloody Valentine sa pomaly prebúdza a dostáva do povedomia čoraz viac interpretov inšpirovaných shoegazeom. A práve School of Seven Bells patria k tým najmenej ortodoxným, čím vlastne priamou úmerou rastie ich zaujímavosť.
School of Seven Bells, Viedeň - Flex, 12. 3. 09
>> School of Seven Bells vo Viedni >> recenzia > > fotogaléria
Nestáva sa často, že by kapela, ktorá nepatrí ku klasickému gitarovému indie dostala v časopise NME takmer plný počet bodov. Shoegazovo-dreampopovým School of Seven Bells sa to na jeseň s ich debutom Alpinisms podarilo. Kto však tento album počul, nečuduje sa. School of Seven Bells je trojica skúsených hudobníkov, ktorí sa roky realizovali v iných projektoch, aby sa jedného dňa rozhodli vzdať to a plne sa sústredili na svoju novú skupinu.
Takto zaniklo i sľubné zoskupenie On! Air! Library!, v ktorom pôsobili jednovaječné dvojičky Alejandra a Claudia Dehezové. Tretí do partie je Benjamin Curtis, známy predovšetkým ako gitarista a brat frontmana o niečo viac zavedenejších The Secret Machines. Sústredenie sa prenieslo i na pódium viedenského Flexu, ktorý videl a počul všetky skladby z debutu, často však v celkom odlišných aranžmánoch.
Základ bol v absencií farebných beatov, ktoré boli vymenené za syntetický automat. Tým boli už tak dosť jednoduché tracky School of Seven Bells ešte zjednodušené a výraznejší priestor dostali zasnené a hlučné gitary. Hodný škatuľky shoegaze tak Curits pre istotu len veľmi výnimočne zdvihol pohľad od svojich topánok. Nezmenené zostali často až tanečné klávesové linky a famózny dvojhlas oboch sestier, ktorý by sa svojou zasnenosťou a abstraktnými textami dal prirovnať k Liz Fraser z Cocteau Twins, prípadne z mladších interpretov k Bat For Lashes a to nielen kvôli vizuálnej podobe gitaristky Alejandri s Natashou Khan. Mimochodom, spev často asocioval tú zaujímavejšiu časť súčasnej world music, čím len podčiarkoval nadžánrovosť celého projektu.
Škoda len, že School of Seven Bells vo Viedni nezahrali s nijakou predkapelou, prípadne nehrali pred spomínanou Bat For Lashes, s ktorou koncertujú spoločne po Veľkej Británii. Predsalen, necelá hodinka repertoáru síce ponúkla všetko, čo mala a nenudila ani chvíľu, no celý večer sa tak skončil akosi príliš rýchlo. Je však dobre vedieť, že spolu s dlho očakávaným reunionom My Bloody Valentine sa pomaly prebúdza a dostáva do povedomia čoraz viac interpretov inšpirovaných shoegazeom. A práve School of Seven Bells patria k tým najmenej ortodoxným, čím vlastne priamou úmerou rastie ich zaujímavosť.
School of Seven Bells, Viedeň - Flex, 12. 3. 09
Online verze stránky: https://www.muzikus.cz/zive/School-of-Seven-Bells-Vieden-12-3-09~13~brezen~2009/
Komentáře
&;
