19.3.2012 | Autor: Milan Bachan | sekce: živě
Pri predošlej koncertnej zastávke chicagskej punk-rockovej formácie Rise Against v Prahe sa klub Roxy ukázal kapacitou nedostatočný veľkej poptávke. Preto niet divu, že tentoraz to organizátori riskli a pre dátum 16. marec zabookovali Incheba arenu. Risk vyšiel, Rise Against s pomocou skupín Touché Amoré a Architects halu zaplnili a pripravili príjemný hc/screamo/punk-rockový piatkový večer.

Večierok ako prví otvorili Touché Amoré. Nedá sa povedať, že ich smršť screama a hardcoreových riffov nezaujala. Hoc sa našlo aj pár hluchých miest setu. Publikum sa im roztlieskať podarilo. Na druhú stranu, ešte stále bolo až príliš badateľne, žeby im skôr pasoval menší klub ako veľké pódium. Tento fakt už ani zďaleka neplatil na britských Architects. Tí dokázali urobiť show sťaby headlineri. Rozbesneli prvé rady a takpovediac ihneď od začiatku ich energického setu vyhecovali publikum k circle/mosh pitom. Svoj vyhradený čas si skupina užívala a naplno využila šancu osloviť ďalších z radov potencionálnych poslucháčov. Ako významný sa ukázal aj prostý fakt, že koncertovať vždy naplno sa vyplatí. Medzi ľuďmi pod pódiom sa totižto našlo dosť jedincov, ktorých Architects oslovili už počas ich predošlých koncertných zastávok v Českej republike.

Rise Against možno aj pod vplyvom predskokanov (i keď popravde má na tom zrejme väčšiu zásluhu zvuk ich poslednej štúdiovky Endgame) poňali svoje živé vystúpenie o čosi tvrdšie ako pred troma rokmi v Roxy. Na škodu to určite nebolo, ba práve naopak. Punk-rock so všetkým ako má byť. Skupina viditeľne počas svojich dvanástich rokoch existencie dospela. Vidieť to bolo aj na umnom zostavení setlistu, kde prestriedali nové veci z ich posledného albumu so staršími osvedčenými hitovkami. Obľúbenej piesne sa tak dostalo azda každému - v tom najlepšom možnom, energiou nabitom prevedení. Verím, že ostať skákať vpredu bolo o veľkom sebazaprení a neustálom doplňovaní tekutín, ruky hore však neustále držali aj o čosi kľudnejšie rady vzadu. Úlohu veľkého headlinera splnili do bodky. Viac ako hodinu a pol trvajúci koncert nakoniec zakončili piesňou Savior, ktorá si podobne ako ich predošlé vyslúžila búrlivý aplauz publika.

Vyznávači filozofie straight edge sú známi svojou angažovanosťou v ochrane prírody, práv zvierat či iných kampaniach na pomoc sociálne slabším (jedna z ich posledných kampaní). Netaja sa ani svojími politickými názormi. Tieto témy sú tiež nosnou témou ich piesni a tomu boli podriadene aj projekcie, ktoré bolo možné vzhliadnuť po bokoch pódia. Na druhú stranu svoje názory násilne nepretlačujú zbytočnými preslovmi a kecami, nechávajú ich vyznieť predovšetkým cez svoju hudbu. Práve jej živé vyjadrenie je tým elementom, ktorý stojí za ich úspechom. V takomto zmysle sa predviedli aj v Incheba aréne. Až do chvíle, keď nastala potreba ukázať, že to o čom spievajú myslia naozaj vážne. V záverečnej tretine koncertu totiž došlo k situácii, keď priamo pred zrakom gitaristu Zacha Blaira dal chalan tancujúcej dievčine zámerne lakťom do tváre (pozastavujúce, že to bolo pri piesni Make It Stop (September's Children)). Skupina v tej chvíli na pokyn Zacha prestala hrať, vinníka nechala vyviesť z haly a upozornili, že násilie na ich koncertoch nemá miesto. Pre niekoho možno zbytočná póza, pre väčšinu gesto, ktoré si zaslúži sympatie.

Je naozaj zaujímave sledovať, ako Rise Against vyrástli poctivým hraním na veľkú koncertnú a komerčne úspešnú kapelu, ktorá si dokázala udržať svoju tvár aj pod veľkým vydavateľstvom. Tento výrazný posun je retrospektívne viditeľný práve na ich troch pražských zastávkach (ak ste ich teda v priebehu minulých rokov nemali šancu sledovať na festivaloch v susedných krajinách). A kto ich zažil naživo, dá isto za pravdu, že za poctivý výkon si ich súčasnú pozíciu skutočne zaslúžia. To je možno aj tá správna cesta a príklad pre Architects. Ukázali veľký potenciál a pokiaľ budú pokračovať v nastolenom trende, bude o nich ešte zaručene počuť.

Rise Against + Architects + Touché Amoré, Praha - Incheba Arena, 16. 3. 12