Primavera Sound, Barcelona (ES), 26. - 28. 5. 11 (1. časť)
31.5.2011 | Autor: Michaela Kučová | sekce: živě
Pre každého je dokonalým festivalom niečo iné, no pre čoraz viac a viac hudobných nadšencov sa ním stáva španielsky Primavera Sound. Festival, ktorý prináša aktuálne hudobné trendy, kultové kapely ovplyvňujúce podobu hudby viac ako 30 rokov, i najčerstvejších, vizionárov na prahu kariéry, počas niekoľkých dní ponúka všetko, po čom alternatívne ucho túži. Na šiestich veľkých pódiách, v auditoriu, menších stageoch, v parku či metre, počas Primavery návštevník festivalu absolvuje výnimočné koncerty v takej intenzite, že celý zvyšok roka oproti tomu vyznie ako kultúrna púšť. Akoby skvelá hudba nestačila, areál festivalu rytmicky obmývajú morské vlny a k povznášajúcej atmosfére prispievajú aj také detaily ako stánky s bio (!) stravou, pri ktorej tuzemské festivalové klobásy blednú závisťou.. A hoci Španielov netreba dvakrát núkať k nadšenému potlesku, medzi dve najčastejšie festivalové kratochvíle patrilo updatovanie Facebooku počas koncertov a kokain na jediných splachovacích záchodoch areálu. Ak sa však človek vyhol závislákom na jednom, či druhom, a zároveň sa mu podarilo obísť všetkých street style blogerov, neustále cvakajúcich odev svojich spolufestivalovníkov, Barcelona priniesla vskutku dokonalý festivalový zážitok.
Kam až siaha snaha pregagovať Gagu?
Všetko sa naplno začalo vo štvrtok, s vystúpeniami takého kalibru ako Grinderman, Caribou, či The Flaming Lips. Vďaka logistike nízkorozpočtových leteckých spoločností mi však bolo dopriate prvý koncert uvidieť až v piatkové popoludnie. Takmer celý festival sa pred sálajúcim slnkom utiahol do obrovského Auditoria, ktoré Sufjan Stevens naplnil do praskajúcich švíkov. Americký pesničkár nedávno prešiel prerodom od klasického gitarového folku k elektronickej hudbe, experimentovaniu s beatmi a vesmírnou tematikou. Koncert otvoril s trblietavom, fosforeskujúcom oblečení, doplnenom anjelskými krídlami a v mnohých tak nastolil otázku, čo nás to vlastne čaká za koncert. Prvotné rozpaky zo spektakulárnej šou, ponúkajúc polemiky o tom, kam až siaha snaha pregagovať Gagu, však Sufjan rýchlo rozptýlil a strhujúcim vystúpením presvedčil o autenticite svojej novej hudobnej cesty. Striedanie krehkých pesničiek len s gitarou fungovalo v prekvapivej symbióze s ambicióznymi tanečnými číslami s množstvom kulís a fosforeskujúcich materiálov, a prinieslo dychberúci zážitok. Sufajn vysvetlil svoje inšpirácie umením art brut, niekoľkoročným presvedčením svojich rodičov, že sú mimozemšťania a zároveň hľadaním vyjadrenia sa univerzálnejším jazykom, než slovami, teda rytmami, beatmi, zvukmi. Poslucháči s radosťou pristúpili na túto jeho hru a v závere koncertu už celá sála skákala v konfetách, balónoch a spoločnom radostnom vytržení.
Striedmejšie, no stále príjemné koncerty priniesli zástupcovia nezávislej, lo-fi hudby v zastúpení súrodencov z indie kapely The Fiery Furnaces, milo popových manželov Tennis, či stále známejších Male Bonding. Charakteristicky krátke, rýchle songy anglická trojica dopĺňa harmonickými vokálmi a aj na Primavere ukázala, že patrí k tomu najzaujímavejšiemu zo súčasnej lo-fi scény. K tomuto hudobnému prístupu sa priraďuje aj tvorba Ariela Pinka, zvláštneho chlapíka, vizážou pripomínajúceho Cobaina, ktorí pred heroinom uprednostnil pivo. Arielova kapela Haunted Graffiti svojimi experimentami so zvukom 70. rokov rozskákala celý Pitchfork stage a svojským spôsobom splnila, čo Ariel avizoval v úvode koncertu: We are going to make you feel all fuzzy and warm inside.
Najčerstvejší prístup a nostalgia
Najčerstvejší prístup k elektronickej hudbe predstavoval James Blake, ktorého jedinečná kombinácia soulových vokálov a dub stepových beatov patrila k najväčším ťahákom festivalu. Sám James si vystúpenie očividne užíval, keďže išlo o jeho vôbec prvé festivalové hranie. Poslucháčom ponúkol svoje najväčšie hity ako Limit To Your Love, The Wilhelm Scream, Klavierwerke, či CMYK, a komu nestačilo, v sobotu sa James predstavil aj ako Dj.
Naopak, určitú nostalgiu prinieslo vystúpenie Belle & Sebastian, ktorých krehká tvorba je pre mnohých spätá s 90. rokmi. Naživo však kapela predviedla, že rozhodne nie je len spomienkovým artiklom, ale ich piesne obstoja aj pred štadiónovým davom. Ozvenou 90. rokov, ktorá je však stále aktuálna, bolo aj vystúpenie kapely Low. Ich tlmená až monotónna hudba naplnila prímorský areál krásne magickou atmosférou a potvrdila, že niekedy je v jednoduchosti ozaj sila. Hypnotické melódie s dopĺňajúcimi sa vokálmi ponúkli zážitok, ktorý sa dá prirovnať aj k vystúpeniu The XX pre starších.
Čerstvú krv predstavovala napríklad začínajúca kapela No Joy, ktorej sympatické členky tvoria dream pop s lahodne navrstvenými shoe gazeovými riffmi. Aktuálnu podobu hudby priniesol aj Bradford Cox s Deerhunterom, na Primavere vystupujúci už po 5. raz. Ich koncert pozostával predovšetkým z posledného albumu, no kapela piesne upravila a predĺžila často až na dvojnásobnú dĺžku. Naplno odohraná show patrila k vrcholom festivalu, nenechávajúc jedno ucho nenasýtené.
Opakovane pozývaným je aj Shellac Steva Albiniho, Boba Westona a Todda Trainera, ktorý je už pomaly talizmanom festivalu. Trojica legiend opäť odohrala strhujúci set, majstrovsky demonštrujúc, akú silu má obyčajná gitara, basa a bicie, vrcholiac svoje vystúpenie vo vtipnom rozobraní a kradnutí bicích Toddovi priamo spod paličiek.
Ich odchod ako by ani nebol
Pre mnohých vrchol piatkového večera predstavovalo reunionové vystúpenie Pulp. Ich odchod z koncertných pódii ako by ani nebol, Jarvis so svojími spoluhráčmi odohrali koncert presne tak, ako si to ich fanúšikovia vysnívali. Známe hity i piesne pre skalných fanúšikov, Jarvisove tance a gestá, radosť sálajúca z kapely... ako by to ešte bolo málo, koncert doplnil dojemný moment, v ktorom Jarvis zostúpil s ručnou kamerou do tancujúceho davu a pripravil tak jednej dievčine vskutku nezabudnuteľné požiadanie o ruku. Začiatok jedného manželstva zároveň značil záver piatkového večera, a predznamenával posledný deň festivalu, sľubujúci nezabudnuteľné koncerty v podaní PJ Harvey, Swans či Mogwai.
Primavera Sound, Barcelona (ES) - Parc del Fòrum, 26. – 28. 5. 11
Pre každého je dokonalým festivalom niečo iné, no pre čoraz viac a viac hudobných nadšencov sa ním stáva španielsky Primavera Sound. Festival, ktorý prináša aktuálne hudobné trendy, kultové kapely ovplyvňujúce podobu hudby viac ako 30 rokov, i najčerstvejších, vizionárov na prahu kariéry, počas niekoľkých dní ponúka všetko, po čom alternatívne ucho túži. Na šiestich veľkých pódiách, v auditoriu, menších stageoch, v parku či metre, počas Primavery návštevník festivalu absolvuje výnimočné koncerty v takej intenzite, že celý zvyšok roka oproti tomu vyznie ako kultúrna púšť. Akoby skvelá hudba nestačila, areál festivalu rytmicky obmývajú morské vlny a k povznášajúcej atmosfére prispievajú aj také detaily ako stánky s bio (!) stravou, pri ktorej tuzemské festivalové klobásy blednú závisťou.. A hoci Španielov netreba dvakrát núkať k nadšenému potlesku, medzi dve najčastejšie festivalové kratochvíle patrilo updatovanie Facebooku počas koncertov a kokain na jediných splachovacích záchodoch areálu. Ak sa však človek vyhol závislákom na jednom, či druhom, a zároveň sa mu podarilo obísť všetkých street style blogerov, neustále cvakajúcich odev svojich spolufestivalovníkov, Barcelona priniesla vskutku dokonalý festivalový zážitok.
Kam až siaha snaha pregagovať Gagu?
Všetko sa naplno začalo vo štvrtok, s vystúpeniami takého kalibru ako Grinderman, Caribou, či The Flaming Lips. Vďaka logistike nízkorozpočtových leteckých spoločností mi však bolo dopriate prvý koncert uvidieť až v piatkové popoludnie. Takmer celý festival sa pred sálajúcim slnkom utiahol do obrovského Auditoria, ktoré Sufjan Stevens naplnil do praskajúcich švíkov. Americký pesničkár nedávno prešiel prerodom od klasického gitarového folku k elektronickej hudbe, experimentovaniu s beatmi a vesmírnou tematikou. Koncert otvoril s trblietavom, fosforeskujúcom oblečení, doplnenom anjelskými krídlami a v mnohých tak nastolil otázku, čo nás to vlastne čaká za koncert. Prvotné rozpaky zo spektakulárnej šou, ponúkajúc polemiky o tom, kam až siaha snaha pregagovať Gagu, však Sufjan rýchlo rozptýlil a strhujúcim vystúpením presvedčil o autenticite svojej novej hudobnej cesty. Striedanie krehkých pesničiek len s gitarou fungovalo v prekvapivej symbióze s ambicióznymi tanečnými číslami s množstvom kulís a fosforeskujúcich materiálov, a prinieslo dychberúci zážitok. Sufajn vysvetlil svoje inšpirácie umením art brut, niekoľkoročným presvedčením svojich rodičov, že sú mimozemšťania a zároveň hľadaním vyjadrenia sa univerzálnejším jazykom, než slovami, teda rytmami, beatmi, zvukmi. Poslucháči s radosťou pristúpili na túto jeho hru a v závere koncertu už celá sála skákala v konfetách, balónoch a spoločnom radostnom vytržení.
Striedmejšie, no stále príjemné koncerty priniesli zástupcovia nezávislej, lo-fi hudby v zastúpení súrodencov z indie kapely The Fiery Furnaces, milo popových manželov Tennis, či stále známejších Male Bonding. Charakteristicky krátke, rýchle songy anglická trojica dopĺňa harmonickými vokálmi a aj na Primavere ukázala, že patrí k tomu najzaujímavejšiemu zo súčasnej lo-fi scény. K tomuto hudobnému prístupu sa priraďuje aj tvorba Ariela Pinka, zvláštneho chlapíka, vizážou pripomínajúceho Cobaina, ktorí pred heroinom uprednostnil pivo. Arielova kapela Haunted Graffiti svojimi experimentami so zvukom 70. rokov rozskákala celý Pitchfork stage a svojským spôsobom splnila, čo Ariel avizoval v úvode koncertu: We are going to make you feel all fuzzy and warm inside.
Najčerstvejší prístup a nostalgia
Najčerstvejší prístup k elektronickej hudbe predstavoval James Blake, ktorého jedinečná kombinácia soulových vokálov a dub stepových beatov patrila k najväčším ťahákom festivalu. Sám James si vystúpenie očividne užíval, keďže išlo o jeho vôbec prvé festivalové hranie. Poslucháčom ponúkol svoje najväčšie hity ako Limit To Your Love, The Wilhelm Scream, Klavierwerke, či CMYK, a komu nestačilo, v sobotu sa James predstavil aj ako Dj.
Naopak, určitú nostalgiu prinieslo vystúpenie Belle & Sebastian, ktorých krehká tvorba je pre mnohých spätá s 90. rokmi. Naživo však kapela predviedla, že rozhodne nie je len spomienkovým artiklom, ale ich piesne obstoja aj pred štadiónovým davom. Ozvenou 90. rokov, ktorá je však stále aktuálna, bolo aj vystúpenie kapely Low. Ich tlmená až monotónna hudba naplnila prímorský areál krásne magickou atmosférou a potvrdila, že niekedy je v jednoduchosti ozaj sila. Hypnotické melódie s dopĺňajúcimi sa vokálmi ponúkli zážitok, ktorý sa dá prirovnať aj k vystúpeniu The XX pre starších.
Čerstvú krv predstavovala napríklad začínajúca kapela No Joy, ktorej sympatické členky tvoria dream pop s lahodne navrstvenými shoe gazeovými riffmi. Aktuálnu podobu hudby priniesol aj Bradford Cox s Deerhunterom, na Primavere vystupujúci už po 5. raz. Ich koncert pozostával predovšetkým z posledného albumu, no kapela piesne upravila a predĺžila často až na dvojnásobnú dĺžku. Naplno odohraná show patrila k vrcholom festivalu, nenechávajúc jedno ucho nenasýtené.
Opakovane pozývaným je aj Shellac Steva Albiniho, Boba Westona a Todda Trainera, ktorý je už pomaly talizmanom festivalu. Trojica legiend opäť odohrala strhujúci set, majstrovsky demonštrujúc, akú silu má obyčajná gitara, basa a bicie, vrcholiac svoje vystúpenie vo vtipnom rozobraní a kradnutí bicích Toddovi priamo spod paličiek.
Ich odchod ako by ani nebol
Pre mnohých vrchol piatkového večera predstavovalo reunionové vystúpenie Pulp. Ich odchod z koncertných pódii ako by ani nebol, Jarvis so svojími spoluhráčmi odohrali koncert presne tak, ako si to ich fanúšikovia vysnívali. Známe hity i piesne pre skalných fanúšikov, Jarvisove tance a gestá, radosť sálajúca z kapely... ako by to ešte bolo málo, koncert doplnil dojemný moment, v ktorom Jarvis zostúpil s ručnou kamerou do tancujúceho davu a pripravil tak jednej dievčine vskutku nezabudnuteľné požiadanie o ruku. Začiatok jedného manželstva zároveň značil záver piatkového večera, a predznamenával posledný deň festivalu, sľubujúci nezabudnuteľné koncerty v podaní PJ Harvey, Swans či Mogwai.
Primavera Sound, Barcelona (ES) - Parc del Fòrum, 26. – 28. 5. 11
Online verze stránky: https://www.muzikus.cz/zive/Primavera-Sound-Barcelona-ES-26-28-6-11-1-cast~31~kveten~2011/
Komentáře
&;