12.6.2009 | Autor: Filip Drábek | sekce: živě
Nevyšlo úplne všetko. Hralo sa na jednom pódiu, prišlo málo ľudí, bola zima, sem-tam celkom drsne zapršalo, line-up bol nie vždy celkom šikovne poskladaný, hrali UDG a príšerný comeback si odbila teraz už jednoznačne agro-metalová Gaia Mesiah. Ale inak ponúkol druhý ročník Planet festivalu v Tábore niekoľko silných momentov, predovšetkým gitarových.

Poobedná kapela vs. večerný headliner

Nebyť riedkeho programu, jednotlivé kapely by možno ani tak nevynikli. Keď som si so šéfredaktorom krátko po festivale konfrontoval dojmy Planet versus Rock im Park, označil White Lies za tradičnú poobednú kapelu a Peter Bjorn and John sa vraj na veľkom festivalovom pódiu strácali. V Tábore patrili k vrcholom. Spomínaní White Lies možno len šikovne využili vysoký dopyt po Joy Division, možno nie, faktom ostáva, že ich texty sú nesmierne patetické a kontrastujú tým k prepracovaným melodickým aranžmánom. Je tisíc vecí, ktoré by sa dalo trojici mladíkov vytknúť - ulietajúci bubeník, nie príliš šikovný gitarista, ktorého zachraňovali presné cez distortion prehnané basové linky... Napriek tomu z nich bolo cítiť niečo viac. Možno je to len prísľub do budúcnosti. Na Planete to bolo dobré. Nič viac, nič menej.

Ani new, ani rave

Hoci účasť na Planete bola dosť mizivá, ľudia, ktorí prišli na gitarovky, vedeli na čo idú. Už počas piatkového koncertu White Lies sa v prvých desiatich radách refrény spievali zborovo. Príjemná atmosféra vyvrcholila na o dosť známejších a prístupnejších Klaxons. Tí napriek očakávaniam predstavili z pripravovanej novinky len pár skladieb a základ tvoril ich debut, zahraný skoro celý. Klaxons sú festivalová kapela, ktorá dokáže strhnúť dav, aj keď ich falzetové dvojhlasy začnú po čase trocha nudiť, nedá sa im uprieť nápad. Len nerozumiem, čo na tomto malo byť new a už vôbec nie, čo rave. Skrátka, gitarovka s trocha odlišným prístupom, ktorý bavil a zároveň s klesajúcou teplotou nútil viac a viac skákať.

Hudba pre šťastných tridsiatnikov

Klaxons a White Lies mali svoje publikum a v ten istý večer ho mali aj Orbital, ktorí prišli do Čiech zahrať vôbec prvý raz. Priniesť na festival legendu elektronickej hudby deväťdesiatych rokov znamenalo počítať i so silnou inváziou nie príliš festivalového tradičného publika. Šťastní tridsiatnici zaplnili prvé rady, čo pre celkovú atmosféru nebolo vôbec na škodu. Orbital totiž nepredviedli nič, čo by sa od nich neočakávalo. Arzenál mašín, synťákov a veľke projekčné panely sľubovali veľa, no nevýrazné projekcie i samotná vizuálnosť bratov Hartnollovcov zostala spolu s produkciou ďaleko v deväťdesiatych rokov. Nič viac sa asi ale ani neočakávalo.

Pískej si, pískej

S druhým dňom Planetu ubudlo ľudí, ochladilo sa a pribudlo zrážok i prešľapov v line-upe. Napríklad už len pustiť sedlačinu, akou je UDG na festival so súčasnou gitarovou scénou je hriech hodný spovednice rovnako ako načasovať spomínaný "veľkolepý" reunion Gaia Mesiah rovno po gitarovo-folkových Peter Bjorn and John. Tí prekvapili svojou zábavnou show, v ktorej skvelú hudobnú stránku, i keď zloženú prevažne zo skladieb z nie tak vydarenej novinky, dopĺňali odovzdanou, niekedy až prvoplánovou snahou dostať sa divákovi pod kožu, predovšetkým v podaní gitaristu Petera Moréna. Celkovo dostali skladby akoby intenzívnejší gitarový ráz a tak boli festivalovému pódiu prispôsobené viac, ako sa dalo čakať. A melódiu z Young Folks si pískali ľudia na letisku ešte celý večer...

Prekvapenie poobedia, sklamanie večera

Aspoň vypĺňala prázdno, ktoré po ich koncerte nastalo. Sobotný večer skrátka nudil. Ešte niekoľko hodín pred trojicou Švédov príjemne prekvapili gitaroví melancholici The Boxer Rebellion, plávajúci na jednej lodi s Editors, ktorým pred pár rokmi predskakovali na turné (no nezaujali natoľko, aby sa vôbec dostali do môjho reportu - pozn.red.). Ich vystúpenie patrilo k silnejším momentom festivalu a opäť neviem, či to bolo hladom po dobrom koncerte, alebo to bol jednoducho dobrý koncert. Asi kombináciou oboch okolností. The Boxer Rebellion a Peter Bjorn and John tak zostali vrcholmi soboty, Transglobal Underground to totiž byť nemohli už len kvôli počtu koncertov, ktorý odohrali v týchto končinách, rovnako ako Pendulum, keďže ich spojenie všetkých rockových klišé s drum'n'bassovými podkladmi, príšerným MC-ím a stále rovnakým zvukom klávesov triezveho návštevníka omrzel po niekoľkých sekundách. Nepomohol im ani vlastný remix Voodoo People od Prodigy.

Tak budúci rok?

Tento report celkom schválne opomenul české kapely, samozrejme mimo tých, ktoré spôsobovali vracanie. Tata Bojs, Please The Trees a im podobní robili príjemnú výplň v čakaní na zahraničné mená, teda presne to, čo sa od podobných kapiel na festivaloch očakáva. Škoda, že Planet ešte nemá vybudovanú tak silnú fanúšikovskú podporu, akú má napríklad naša Pohoda, na ktorú ľudia skrátka prídu za každých okolností. Tu gitarovky, metalové d'n'b a deväťdesiatkoví hrdinovia nezabrali na to, aby prilákali väčšie masy, no snáď nakopli budovanie silného mena festivalu. Aspoň u tých pár tisíc ľudí, ktorí prišli.

Planet festival, Tábor – letiště, 5. - 6. 6. 09