3.7.2012 | Autor: Michaela Kučová | sekce: živě Pearl Jam je neoddeliteľnou súčasťou môjho dospievania, teda procesu najväčších zmätkov, lások, smútkov a vyrážok. Písať vyváženú reportáž o tom, aké pesničky sa hrali, preto tento raz budem ešte menej ako inokedy.
Koncert Pearl Jamu totiž nie je o hudobnej virtuozite či o hladko namazanej mašinérii veľkých kapiel. Celkom pateticky je o láske. Kapely i poslucháčov, k hudbe, k príbehom pesničiek, k nadužívanému pojmu poctivý rock, ktorému títo Američania dávajú zmysel.

Twenty and counting...

Už v úvode koncertu frontman Eddie Vedder vyhlásil, že má z tohto večera dobrý pocit, a následné dve hodiny to len potvrdili. Kapela s 20 rokmi pôsobenia na krku si stále užíva svoje piesne, neštíti sa svojich hitov a radosť z hudby sálala arénou celý večer. Aj bez obligátneho deklamovania We love you, Prague! bolo vzájomné nadšenie kapely a publika hmatateľné vo vzduchu.

Tattoed everything

Po úvodnom chytľavo punkovom úvode predkapely X priniesli Pearl Jam set prechádzajúci všetkými ich nahrávkami. Čaro kapely spočíva v stále živom vzťahu aj k starším skladbám, ktoré umne striedajú, aktualizujú a nehrozí tak vyprchanie ich strhujúcej energie.
Príkladom za všetky môže byť úžasná Black, pesnička legendárna svojim spracovaním na debute Ten i v unplugged verzii, v Prahe odohraná s novými záverečnými veršami We didn΄t belong together. Album Ten bol celkovo bohato zastúpený, no Vedder zaspieval aj Setting Forth zo svojho známeho soundtracku k filmu Into the Wild či cover The Who Baba O΄Riley.

Sila bez flanelu

Tieto piesne, napriek nepopierateľnej zručnosti a talentu hráčov, dnes nepatria medzi inovatívne či intelektuálne vrcholy hudobnej tvorby. Ale majú to najpodstatnejšie – silu. Po vyzlečení flanelových košieľ to snáď už nemusíme volať grunge, pretože to, čo Pearl Jam robí, je ten najlepší rock. Teda osvedčený kanál pre všetky radosti, agresie, bolesti a spôsob ako napriek nim získať v dave pohadzujúcom upotenými vlasmi pocit nekonečnej slobody. Eddieho charizma, nezameniteľný hlas, McCreadyho a Gossardove gitary, rytmika Amenta a Camerona spolu s klávesmi Booma Gaspara sú malý zázrak, povznášajúci obyčajnú športovú arénu čosi priam mimozemské.

"Platim ia"

Samotná kapela bola koncertom podobne nadšená, podľa ich vlastných slov išlo o zatiaľ najlepší koncert európskeho turné. Eddie dokonca v češtine pozval celé publikum na pivo a v miestnom jazyku predstavil aj celú kapelu. Veľmi úprimne znela jeho vďaka za skvelú atmosféru vytvorenú prítomnými Čechmi, Slovákmi, Poliakmi, ale i Slovincami či Kanaďanmi, keď hovoril o nedávnom zranení v kapele a skutočnosti, že hrať takéto koncerty neberú ako samozrejmosť. Dvojitá dávka prídavkov jeho slová len potvrdila a dokonale prepotená kapela i publikum sa po vyvrcholení v podobe Yellow Ledbetter mohla spokojne rozísť.