Nova Rock, Nickelsdorf (AT), 15. - 17. 6. 2007
25.6.2007 | Autor: Filip Drábek | sekce: živě
fotogalerie Festival Nova Rock sa už svojim prvým ročníkom etabloval medzi európsku festivalovú špičku a tretím ročníkom svoje postavenie potvrdil. Bohužiaľ, aj tento festival nemal len svetlé chvíľky... Nova Rock je totiž festival, kde je dobrá atmosféra paradoxne iba na kapelách, ktoré za nič nestoja. Takisto sa tam celú dobu nič nedeje. Hrá sa len na dvoch scénach a keďže vzdialenosť medzi nimi je takmer pätnásť minút pešej chôdze, musí sa človek uspokojiť s tým, čo mu daný stage ponúka. V tomto reporte sa preto budeme venovať len kapelám, ktoré hrali na hlavnom – teda na Blue stage.
Interpreti na tomto festivale by sa dali rozdeliť približne do troch kategórii. Do prvej sa zaraďujú kapely, na ktorých sa môže zabávať snáď len rakúske obyvateľstvo. Boli to napríklad dve kapely, ktoré majú svoj repertoár zložený z coververzii prerobených do iného štýlu. Me First and Gimme Gimmes hrajú Eltona Johna, Barryho Manilowa, The Beatles a ďalších punkovo, Hayseed Dixie zase AC/DC ako country. Show ako vystrihnutá z dedinskej zábavy.
Druhá kategória patrí klasickej festivalovej vate. Či už dobrej alebo zlej. Frank Black predviedol snáď tretinu toho, čo dokáže s Pixies, IAMX svojú klasiku, Sarah Bettens príjemný gitarový pop-rock. Ale aby sme sa dostali konečne k niečomu hodnotnému, čo tento festival priniesol – tretia kategória: headlineri.
Hoci k nim Editors priamo nepatrili, nedá mi nespomenúť ich - boli totiž prvým veľmi kvalitným koncertom festivalu. Skladby postavené na neustále opakujúcich sa gitarových riffoch sa vrývali do pamäti nota po note. Spevák Tom Smith dokáže spievať veľmi emotívne, či už v rýchlych alebo pomalých skladbách.
Špecialistami rýchlych gitarových skladieb sú však švédski The Hives. Ich show je zábavná. Vedia ako komunikovať s publikom, obstojne hrajú a čerešničkou na torte je celkový nadhľad a vtip ich koncertov. Od skvelého výkonu ich neodradili ani nefungujúce svetlá. Ich krajania - Mando Diao - o dva dni neskôr na rovnakej scéne predstavujú zase kvalitnú vykrádačku svojich idolov ako The Beatles alebo Oasis. Zatiaľčo zo štúdiových materiálov znejú niekedy až príliš učesane a preprodukovane, na pódiu dokážu všetky tieto nedostatky prekryť organizovaným hlukom ich nástrojov, doplneným o dvojčlennú dychovú sekciu.
Prvý večer okrem The Hives a Editors priniesol aj Smashing Pumpkins alebo Incubus. Pri posledne menovaných si človek uvedomí, koľko má táto kapela za sebou a koľko hitov už priniesla. Nechýba skvelá muzikantská zdatnosť a patričná radosť z hrania. A celý festival spieva Are You In?.
The Smashing Pumpkins nie sú a ani nikdy neboli in. Sú však späť a to nielen po formálnej, ale aj po obsahovej stránke. Zo starých i nových skladieb sála rovnaké kúzlo ako kedysi. Počas dvojhodinového vystúpenia premenili celý festival na svoj súkromný koncert. Na pódiu zaznelo niekoľko skladieb z pripravovaného albumu Zeitgest, ale najmä staré hity ako Zero, Tonight, Tonight, či Disarm. Vrcholom večera bola takmer dvadsaťminútová epická skladba Gossamer (tá sa mimochodom na Zeitgest neobjaví) s improvizovanou časťou, ktorá sa zmenila na exhibíciu oboch gitaristov – speváka Billyho Corgana a nováčika Jeffa Schroedera.
Ak by sa kvalita koncertu hodnotila podľa toho, koľko naňho prišlo ľudí, tak by suverénne vyhrali Linkin Park. Lenže nie je to tak a Linkin Park boli skrátka príliš syntetickí na to, aby sa dali hodnotiť pozitívne. Spevák Chester Bennington spieva zle, nepomáhajú mu ani playbackové vokálne linky v pozadí, kapela si nedovolí o nič viac ako na albume, bez akéhokoľvek pokusu o improvizáciu.
A presne to, čo sa dá vytknúť Linkin Parku, je devízou Pearl Jam. Je na nich totiž vidno, ako si kapela dokáže užívať svoj pobyt na pódiu. Ďalšou pozitívnou stránkou ich show je neustále meniaci sa setlist a tak môžete len veľmi približne odhadnúť, čo vám kapela zahrá. Bolo to vidieť aj na Nova Rocku, keďže z aktuálneho albumu zaznela len jediná skladba.
O záver festivalu sa postarali The Killers. Ich koncert bol však skôr sklamaním, najmä v porovnaní s našlapanými Mando Diao, hrajúcimi pred nimi. Hoci frontman Brandon Flowers bol na pódiu všade – za klavírom, klávesami, či dokonca basou, nestačilo to a ich výkon bol skôr rozpačitý. Rozpačitý záver rozpačitého festivalu.
Nova Rock je zlý festival so skvelými headlinermi. Je to festival detinskej zábavy, kde sa ocení skôr pivo ako hudba. Miestni ľudia na neho chodia tak, ako my chodíme na festivaly za sto korún s piatimi lokálnymi kapelami. Nemám nič proti tomu, keď sa ľudia zabávajú – o tom festivaly predsa sú. Ale je potrebné si zachovať úroveň – a tú, pri veľkom zovšeobecňovaní – návštevnici Nova Rocku nemajú.
Nova Rock, Nickelsdorf (AT) – Panonia Fields, 15. - 17. 6. 07
Foto:
fotogalerie Festival Nova Rock sa už svojim prvým ročníkom etabloval medzi európsku festivalovú špičku a tretím ročníkom svoje postavenie potvrdil. Bohužiaľ, aj tento festival nemal len svetlé chvíľky... Nova Rock je totiž festival, kde je dobrá atmosféra paradoxne iba na kapelách, ktoré za nič nestoja. Takisto sa tam celú dobu nič nedeje. Hrá sa len na dvoch scénach a keďže vzdialenosť medzi nimi je takmer pätnásť minút pešej chôdze, musí sa človek uspokojiť s tým, čo mu daný stage ponúka. V tomto reporte sa preto budeme venovať len kapelám, ktoré hrali na hlavnom – teda na Blue stage.
Interpreti na tomto festivale by sa dali rozdeliť približne do troch kategórii. Do prvej sa zaraďujú kapely, na ktorých sa môže zabávať snáď len rakúske obyvateľstvo. Boli to napríklad dve kapely, ktoré majú svoj repertoár zložený z coververzii prerobených do iného štýlu. Me First and Gimme Gimmes hrajú Eltona Johna, Barryho Manilowa, The Beatles a ďalších punkovo, Hayseed Dixie zase AC/DC ako country. Show ako vystrihnutá z dedinskej zábavy.
Druhá kategória patrí klasickej festivalovej vate. Či už dobrej alebo zlej. Frank Black predviedol snáď tretinu toho, čo dokáže s Pixies, IAMX svojú klasiku, Sarah Bettens príjemný gitarový pop-rock. Ale aby sme sa dostali konečne k niečomu hodnotnému, čo tento festival priniesol – tretia kategória: headlineri.
Hoci k nim Editors priamo nepatrili, nedá mi nespomenúť ich - boli totiž prvým veľmi kvalitným koncertom festivalu. Skladby postavené na neustále opakujúcich sa gitarových riffoch sa vrývali do pamäti nota po note. Spevák Tom Smith dokáže spievať veľmi emotívne, či už v rýchlych alebo pomalých skladbách.
Špecialistami rýchlych gitarových skladieb sú však švédski The Hives. Ich show je zábavná. Vedia ako komunikovať s publikom, obstojne hrajú a čerešničkou na torte je celkový nadhľad a vtip ich koncertov. Od skvelého výkonu ich neodradili ani nefungujúce svetlá. Ich krajania - Mando Diao - o dva dni neskôr na rovnakej scéne predstavujú zase kvalitnú vykrádačku svojich idolov ako The Beatles alebo Oasis. Zatiaľčo zo štúdiových materiálov znejú niekedy až príliš učesane a preprodukovane, na pódiu dokážu všetky tieto nedostatky prekryť organizovaným hlukom ich nástrojov, doplneným o dvojčlennú dychovú sekciu.
Prvý večer okrem The Hives a Editors priniesol aj Smashing Pumpkins alebo Incubus. Pri posledne menovaných si človek uvedomí, koľko má táto kapela za sebou a koľko hitov už priniesla. Nechýba skvelá muzikantská zdatnosť a patričná radosť z hrania. A celý festival spieva Are You In?.
The Smashing Pumpkins nie sú a ani nikdy neboli in. Sú však späť a to nielen po formálnej, ale aj po obsahovej stránke. Zo starých i nových skladieb sála rovnaké kúzlo ako kedysi. Počas dvojhodinového vystúpenia premenili celý festival na svoj súkromný koncert. Na pódiu zaznelo niekoľko skladieb z pripravovaného albumu Zeitgest, ale najmä staré hity ako Zero, Tonight, Tonight, či Disarm. Vrcholom večera bola takmer dvadsaťminútová epická skladba Gossamer (tá sa mimochodom na Zeitgest neobjaví) s improvizovanou časťou, ktorá sa zmenila na exhibíciu oboch gitaristov – speváka Billyho Corgana a nováčika Jeffa Schroedera.
Ak by sa kvalita koncertu hodnotila podľa toho, koľko naňho prišlo ľudí, tak by suverénne vyhrali Linkin Park. Lenže nie je to tak a Linkin Park boli skrátka príliš syntetickí na to, aby sa dali hodnotiť pozitívne. Spevák Chester Bennington spieva zle, nepomáhajú mu ani playbackové vokálne linky v pozadí, kapela si nedovolí o nič viac ako na albume, bez akéhokoľvek pokusu o improvizáciu.
A presne to, čo sa dá vytknúť Linkin Parku, je devízou Pearl Jam. Je na nich totiž vidno, ako si kapela dokáže užívať svoj pobyt na pódiu. Ďalšou pozitívnou stránkou ich show je neustále meniaci sa setlist a tak môžete len veľmi približne odhadnúť, čo vám kapela zahrá. Bolo to vidieť aj na Nova Rocku, keďže z aktuálneho albumu zaznela len jediná skladba.
O záver festivalu sa postarali The Killers. Ich koncert bol však skôr sklamaním, najmä v porovnaní s našlapanými Mando Diao, hrajúcimi pred nimi. Hoci frontman Brandon Flowers bol na pódiu všade – za klavírom, klávesami, či dokonca basou, nestačilo to a ich výkon bol skôr rozpačitý. Rozpačitý záver rozpačitého festivalu.
Nova Rock je zlý festival so skvelými headlinermi. Je to festival detinskej zábavy, kde sa ocení skôr pivo ako hudba. Miestni ľudia na neho chodia tak, ako my chodíme na festivaly za sto korún s piatimi lokálnymi kapelami. Nemám nič proti tomu, keď sa ľudia zabávajú – o tom festivaly predsa sú. Ale je potrebné si zachovať úroveň – a tú, pri veľkom zovšeobecňovaní – návštevnici Nova Rocku nemajú.
Nova Rock, Nickelsdorf (AT) – Panonia Fields, 15. - 17. 6. 07
Foto:
Online verze stránky: https://www.muzikus.cz/zive/Nova-Rock-Nickelsdorf-AT-15-17-6-2007~25~cerven~2007/
Komentáře
&;