8.12.2010 | Autor: Filip Drábek | sekce: živě Pohľad na hudobnú kariéru kanadskej basgitaristky Melissy Auf der Maur by sa dal povrchne okomentovať dvoma slovami - profesionálny záskok. A práve dvom kapelám a minimálne frontmanovi jednej z nich môže vďačiť za publicitu, na základe ktorej môže vydávať sólové platne a koncertovať aj pätnásť rokov po tom, čo si ju svet prvý raz všimol.

Do Hole, známym najmä kvôli menu ich speváčky Courtney Love, nastúpila v roku 1994, tesne po predávkovaní jej predchodkyne Kristen Pfaff. Vyššie spomínaný frontman nie je nikto iný ako Billy Corgan. Ten najskôr Courtney uprosil, aby Melissa mohla v Hole hrať, a neskôr, keď aj v jeho The Smashing Pumpkins zaúradoval heroín, nahradila Auf der Maur D'Arcy Wretzky. Našťastie nastupovala, za menej smutných okolností. A len na veľmi krátke časové obdobie. Obidve kapely sa v posledných rokoch znovu objavili na scéne a pri obidvoch reunionoch sa vždy diskutovalo aj o možnosti využitia služieb Melissy Auf Der Maur. Napriek tomu zostala táto tridsaťosemročná hudobníčka sólovým interpretom. A tak sa predstavila aj v pražskom Lucerna Music Bare, celkovo po prvý raz v Čechách.

Bol to bizarný večer. Klub bol zaplnený poskromne, no aj pár textov znalých ľudí v publiku dokázalo Melissu dojať zborovým spievaním. Rovnako, ako dokázalo ešte menej ľudí systematicky ničiť koncert predskokana Troya von Balthazara. Skupinka španielsky hovoriacich návštevníkov totiž pri okrúhlom pódiu jasne najavo, čo si o žánrovej odlišnosti speváka myslia. Balthazara to ale nevyvádzalo z miery, hral a hýbal sa introvertne i excentricky zároveň, ako má vo zvyku, spieval, loopoval gitaru, klávesy, performoval s kazeťákom v ruke.

To Auf der Maur bola výrazne priamočiarejšia. Svoj čierno-strieborný Fender doplnila o trojicu mladých muzikantov a projekcie, ktoré ešte pred Balthazarovým koncertom predznamenal polhodinový, podobne ladený film, v ktorom speváčka stvárnila hlavnú rolu. A práve možno dvaja gitaristi a bubeník spôsobili to, že skladby koncertu, poctivo rozdelené medzi obe platne, oscilovali medzi hudobne prepracovanými, no nie zbytočne technickými pasážmi a nie vždy účiným, prepáčte mi za výraz, nu-metalom. Do hĺbky sa išlo prevažne v skladbách z novinky Out Of Our Minds, najmä vo virtuálnom duete s Glennom Danzigom nazvanom Father's Grave, keď kapela opustila pódium, Melissa odložila basu a Danzigov pohrebícky spev išiel z reproduktorov. Alebo aj v záverečnej coververzii When The Music's Over od The Doors. I jednoduchšie skladby zneli v živom prevedení až príliš zjednodušene. Tieto nedostatky musela Auf Der Maur dopĺnať charizmatickým zjavom a hrou. Ale napríklad aj svojim vyznaním lásky k Alfonsovi Muchovi. Vraj pri návšteve jeho pražského múzea plakala.

Decentne zaplnený Music Bar videl dobrý koncert. Bohužiaľ však nič viac, či menej. Materiál z oboch platní Melissy Auf Der Maur má na to, aby bol naživo výborný a odkazoval na grunge i alternatívny rock jej niekdajších zamestnávateľov. Obrátil sa však inde a preto z jeho živého prevedenia neostáva, mimo ryšavých kučier, v hlave až tak veľa.

Melissa Auf der Maur + Troy Von Balthazar, Praha - Lucerna Music Bar, 5. 12. 10