Joan as Police Woman, Viedeň, 3. 8. 08
12.8.2008 | Autor: Filip Drábek | sekce: živě
O niektorých koncertoch dokážete už po pár minútach s istotou povedať, že sú dobré. A toto...Toto bol neuveriteľne dobrý koncert. Taký, ktorý vám nevyrazí dych, ale intenzívne púta vašu pozornosť bez toho, aby ste mali pocit, že sa niečo začína utápať v stereotypoch.
Joan Wasser a.k.a. Joan as Police Woman totiž vie zahrať niečo, čoho je v súčasnom svete hudby ako šafranu – kvalitný pop. S najazzlým feelingom, občas uvoľnený, občas aj trochu hlbší, podfarbený skvelým hudobným výkonom všetkých troch hudobníkov na pódiu a umocnené asi najlepším zvukom, aký som kedy v klube zažil. Sama Joan, ktorá sa na pódiu oproti Sázavafestu predstavila s takým afrom, že by sa za neho nemusela hanbiť ani Erykah Badu stihla hrať aj na gitaru a aj na klavír, sprevádzaná basgitaristkou a bubeníkom. Práve striedanie nástrojov hlavnej protagonistky rozdeľovalo koncert plynule do niekoľkých blokov rovnomerne spájajúcich jej oba albumy a zároveň pesničkársku i popovejšiu polohu nesúce spoločný znak výsostne charakteristického prejavu. Ten sa ukázal aj v skvostnej úprave Hendrixovej klasiky Fire, ale predovšetkým vo vlastnom materiáli, ktorý vystúpil z akejsi plochosti nahrávok a stal sa tak oveľa hutnejším a celkom jednoducho povedané – zaujímavejším.
Navyše, Joan sa ukázala ako nesmierne vtipná konferencierka a tak zabávala publikum počas občas zdĺhavého ladenia gitary. „Je to temperamentná gitara,“ vtipkovala, keď si podľa svojich slov vybrala do setlistu logickú kombináciu štyroch skladieb s iným ladením. Dobrý cit pre komunikáciu s publikom a zmysel pre sebairóniu ukázala, keď sa snažila vysloviť slovo Elster, znamenajúce po nemecky straka, aby ho mohla použiť v texte svojej skladby Magpie.
Joan as Police Woman by mohla, či mohli byť šablónou pre dobrý pop spájajúci to najlepšie z minulého a tohto storočia. Pretože jej koncert bol dôkazom, že pop môže byť stále výborný, aj keď nie je doplnený o slovo indie. A nemusí byť nijak experimentálny, len stačí, keď sa vyhýba stokrát počutým klišé. Bravó, Joan.
Joan Wasser a.k.a. Joan as Police Woman totiž vie zahrať niečo, čoho je v súčasnom svete hudby ako šafranu – kvalitný pop. S najazzlým feelingom, občas uvoľnený, občas aj trochu hlbší, podfarbený skvelým hudobným výkonom všetkých troch hudobníkov na pódiu a umocnené asi najlepším zvukom, aký som kedy v klube zažil. Sama Joan, ktorá sa na pódiu oproti Sázavafestu predstavila s takým afrom, že by sa za neho nemusela hanbiť ani Erykah Badu stihla hrať aj na gitaru a aj na klavír, sprevádzaná basgitaristkou a bubeníkom. Práve striedanie nástrojov hlavnej protagonistky rozdeľovalo koncert plynule do niekoľkých blokov rovnomerne spájajúcich jej oba albumy a zároveň pesničkársku i popovejšiu polohu nesúce spoločný znak výsostne charakteristického prejavu. Ten sa ukázal aj v skvostnej úprave Hendrixovej klasiky Fire, ale predovšetkým vo vlastnom materiáli, ktorý vystúpil z akejsi plochosti nahrávok a stal sa tak oveľa hutnejším a celkom jednoducho povedané – zaujímavejším.
Navyše, Joan sa ukázala ako nesmierne vtipná konferencierka a tak zabávala publikum počas občas zdĺhavého ladenia gitary. „Je to temperamentná gitara,“ vtipkovala, keď si podľa svojich slov vybrala do setlistu logickú kombináciu štyroch skladieb s iným ladením. Dobrý cit pre komunikáciu s publikom a zmysel pre sebairóniu ukázala, keď sa snažila vysloviť slovo Elster, znamenajúce po nemecky straka, aby ho mohla použiť v texte svojej skladby Magpie.
Joan as Police Woman by mohla, či mohli byť šablónou pre dobrý pop spájajúci to najlepšie z minulého a tohto storočia. Pretože jej koncert bol dôkazom, že pop môže byť stále výborný, aj keď nie je doplnený o slovo indie. A nemusí byť nijak experimentálny, len stačí, keď sa vyhýba stokrát počutým klišé. Bravó, Joan.
Online verze stránky: https://www.muzikus.cz/zive/Joan-as-Police-Woman-Vieden-3-8-08~12~srpen~2008/
