Jape + Václavek a Dvořáček, Bratislava, 27. 11. 07
6.12.2007 | Autor: Filip Drábek | sekce: živě
fotogalerie Pojem pesničkárstvo vyvoláva predstavu o zarastenom a zhrbenom chlapíkovi s gitarou, kdesi v rohu zafajčenej krčmy. Tento pojem takisto slúži na pomenovanie akéhokoľvek interpreta, ktorý pochádza z Írska. Jape nie je pesničkár. Jape sa v Bratislave predstavil ako trojčlenná kapela, na míle vzdialená od tejto predstavy.
Jape totiž predviedol (alebo predviedli?) hudobný folkovo-elektronický minimalizmus, ktorý sa približoval predovšetkým k freak-folkovej hudobnej vlne. Bolo to počuť a vidieť už od úvodných chvíľ prvej skladby Christopher and Anthony. Kopa káblov, minimalistická bicia súprava s prehodenou mikinou cez rytmičák, dvojo klávesov a dvojo gitár sa menia v osemdesiatkový beat, efekty a zvuky. Bolo to však bez osemdesiatkového pátosu a každý nasledovný track pôsobil milo a uvoľnene. Richie Egan alias Jape totiž dokáže publikum pobaviť nielen svojou hudbou, ale aj donekonečna opakujúcim sa ladením gitary, či nemotorným zaobchádzaním so samplerom, keď vždy pred pesničkou hľadá to správne tlačítko a pomačká všetky ostatné. „Zavrite si prosím vás uši,“ navádza Jape publikum pri samplerovom rituály: „Je to dosť ponižujúce.“ Práve takáto bezprostrednosť núti ľudí počúvať a užívať si viac hudby. Tá nie je nijako extrémne náročná, ale aj napriek tomu zanecháva v človeku hlbokú stopu. A ak nie stopu, tak aspoň úsmev na tvári.
Uvoľnený, často až infantilný výkon Írov strieda pomalšia a intelektuálna rovina skladieb Vladimíra Václavka a Miloša Dvořáčka. Václavek mal však s Japeom aj mnoho spoločné – spájal ich napríklad záujem v slučkách a efektoch. Komorné zoskupenie bicie-gitara kvôli tomu neznelo prázdno – navrstvené gitary nahradzovali všetky ostatné nástroje, okrem bicích, ktoré zaobstarával Miloš Dvořáček. Ten hrá všetko od pomalých, až po rockové beaty s ohromným nasadením a aj pri tých najjednoduchších rytmoch počujete, že ich hrá niekto naozaj schopný svojho remesla.
Mrzela snáď len jediná vec – to, že toto neboli dva samostatné koncerty. Václavek s Dvořáčkom sa totiž mohli snažiť ako chceli, ale po “rane“, akú dostali diváci od tria Jape sa skrátka ťažko spamätáva a sústreďuje a preto bolo aj odozva rozhodne menšia. Keby si páni poradie vymenili, situácia by bola pravdepodobné podobná.
Jape + Vladimír Václavek a Miloš Dvořáček, Bratislava – A4, 27. 11. 07
Foto:
fotogalerie Pojem pesničkárstvo vyvoláva predstavu o zarastenom a zhrbenom chlapíkovi s gitarou, kdesi v rohu zafajčenej krčmy. Tento pojem takisto slúži na pomenovanie akéhokoľvek interpreta, ktorý pochádza z Írska. Jape nie je pesničkár. Jape sa v Bratislave predstavil ako trojčlenná kapela, na míle vzdialená od tejto predstavy.
Jape totiž predviedol (alebo predviedli?) hudobný folkovo-elektronický minimalizmus, ktorý sa približoval predovšetkým k freak-folkovej hudobnej vlne. Bolo to počuť a vidieť už od úvodných chvíľ prvej skladby Christopher and Anthony. Kopa káblov, minimalistická bicia súprava s prehodenou mikinou cez rytmičák, dvojo klávesov a dvojo gitár sa menia v osemdesiatkový beat, efekty a zvuky. Bolo to však bez osemdesiatkového pátosu a každý nasledovný track pôsobil milo a uvoľnene. Richie Egan alias Jape totiž dokáže publikum pobaviť nielen svojou hudbou, ale aj donekonečna opakujúcim sa ladením gitary, či nemotorným zaobchádzaním so samplerom, keď vždy pred pesničkou hľadá to správne tlačítko a pomačká všetky ostatné. „Zavrite si prosím vás uši,“ navádza Jape publikum pri samplerovom rituály: „Je to dosť ponižujúce.“ Práve takáto bezprostrednosť núti ľudí počúvať a užívať si viac hudby. Tá nie je nijako extrémne náročná, ale aj napriek tomu zanecháva v človeku hlbokú stopu. A ak nie stopu, tak aspoň úsmev na tvári.
Uvoľnený, často až infantilný výkon Írov strieda pomalšia a intelektuálna rovina skladieb Vladimíra Václavka a Miloša Dvořáčka. Václavek mal však s Japeom aj mnoho spoločné – spájal ich napríklad záujem v slučkách a efektoch. Komorné zoskupenie bicie-gitara kvôli tomu neznelo prázdno – navrstvené gitary nahradzovali všetky ostatné nástroje, okrem bicích, ktoré zaobstarával Miloš Dvořáček. Ten hrá všetko od pomalých, až po rockové beaty s ohromným nasadením a aj pri tých najjednoduchších rytmoch počujete, že ich hrá niekto naozaj schopný svojho remesla.
Mrzela snáď len jediná vec – to, že toto neboli dva samostatné koncerty. Václavek s Dvořáčkom sa totiž mohli snažiť ako chceli, ale po “rane“, akú dostali diváci od tria Jape sa skrátka ťažko spamätáva a sústreďuje a preto bolo aj odozva rozhodne menšia. Keby si páni poradie vymenili, situácia by bola pravdepodobné podobná.
Jape + Vladimír Václavek a Miloš Dvořáček, Bratislava – A4, 27. 11. 07
Foto:
Online verze stránky: https://www.muzikus.cz/zive/Jape-Vaclavek-a-Dvoracek-Bratislava-27-11-07~06~prosinec~2007/
Komentáře
&;