Holy Fuck + It Hugs Back, Viedeň, 30. 4. 09
1.5.2009 | Autor: Filip Drábek | sekce: živě
Minulý rok kolega Bořuta po festivale Nowa Muzyka písal, že Holy Fuck vylúčili tradičné postupy skladania elektronickej muziky pomocou laptopov a predpripravených slučiek. "Improvizácia a spontánna energia boli tak hlavnými devízami ich vystúpenia," vysvetľoval. O pár dni na to kolega Vopička tvrdil, že sa jedná o "jednu z najlepších a hlavne najzaujímavejších kapiel, ktoré mohol tohtoročný Rock For People ponúknuť." Nastal teda čas skontrolovať aj klubové koncerty týchto bláznov a ich slová potvrdiť. A aby sa situácia osviežila, po Poľskom a Českom reporte prichádza dojmológ z rakúskeho hlavného mesta.
Hriechom by však bolo nespomenúť sympatickú predkapelu celého európskeho turné. Britskí It Hugs Back síce s ich známejšími kolegami nemajú veľa spoločné a ich hudba má bližšie k space rocku deväťdesiatych rokov ako k veselej elektronike, ale kontrast nebol natoľko silný, aby sa zážitky bili. Celé to mal pod palcom zasnený spevák a excentrický gitarista Matthew (priezvisko nezistené, ospravedlňujem sa...), ktorý svojim štýlom hrania často pripomínal Jonnyho Greenwooda z Radiohead, prípadne jeho menovca Fruscianteho z Red Hot Chili Peppers. Mohol za to určite aj arzenál gitár a efektov, zdarne mu však sekundovali aj psychedelické klávesy ozvláštnené o niekoľko hlukových výletov. It Hugs Back vydali pred mesiacom svoj debut a bola by škoda o nich nezakopnúť.
Ale zatiaľ čo pri predskokanoch sa dalo len tak mierne podupkávať nohou do rytmu s Holy Fuck prišla živelnosť nútiaca skákať alebo inak fyzicky reagovať. Navyše, bolo sa na čo aj pozerať: pozorovať prácu pánov Borschedta a Walsha s efektami, infantilnými klávesami, vokodérmi a predovšetkým čítačkou na kinofilm je jednoducho fascinujúca. A keďže nasamplovaných slučiek bolo minimum, celá kuchyňa Holy Fuck sa vám otvorila dokorán. Bol by to však len popovo znejúci noise, keby Holy Fuck neboli doplnení o živelnú rytmiku s vždy presnými bicími a k funky smerujúcou basou. Ďalším plusovým bodom pre elektroniku, akú tvoria Holy Fuck je pevná štruktúra skladieb. Jasné, dochádzalo aj k improvizáciám, no pokiaľ máte napočúvaný posledný album LP, nemali ste šancu sa v spleti rôznych zvukov stratiť.
Škatuľkovať Holy Fuck ako elektronickú kapelu by bolo obmedzujúce. Pokojne si však postačím s tým, že je to jeden z najlepších koncertných interpretov, akých som mal vo svojom živote možnosť vidieť. Kombinácia tanečnosti s vychytanými aranžmánmi robí z týchto obskúrne pomenovaných Kanaďanov zásadný živý počin. A ako by bola škoda prehliadnuť It Hugs Back, tak vynechať koncert Holy Fuck je priam odsúdeniahodné.
Holy Fuck + It Hugs Back, Viedeň - WUK Foyer, 30. 4. 09
>> Holy Fuck a It Hugs Back vo Viedni >> recenzia > > fotogaléria
Minulý rok kolega Bořuta po festivale Nowa Muzyka písal, že Holy Fuck vylúčili tradičné postupy skladania elektronickej muziky pomocou laptopov a predpripravených slučiek. "Improvizácia a spontánna energia boli tak hlavnými devízami ich vystúpenia," vysvetľoval. O pár dni na to kolega Vopička tvrdil, že sa jedná o "jednu z najlepších a hlavne najzaujímavejších kapiel, ktoré mohol tohtoročný Rock For People ponúknuť." Nastal teda čas skontrolovať aj klubové koncerty týchto bláznov a ich slová potvrdiť. A aby sa situácia osviežila, po Poľskom a Českom reporte prichádza dojmológ z rakúskeho hlavného mesta.
Hriechom by však bolo nespomenúť sympatickú predkapelu celého európskeho turné. Britskí It Hugs Back síce s ich známejšími kolegami nemajú veľa spoločné a ich hudba má bližšie k space rocku deväťdesiatych rokov ako k veselej elektronike, ale kontrast nebol natoľko silný, aby sa zážitky bili. Celé to mal pod palcom zasnený spevák a excentrický gitarista Matthew (priezvisko nezistené, ospravedlňujem sa...), ktorý svojim štýlom hrania často pripomínal Jonnyho Greenwooda z Radiohead, prípadne jeho menovca Fruscianteho z Red Hot Chili Peppers. Mohol za to určite aj arzenál gitár a efektov, zdarne mu však sekundovali aj psychedelické klávesy ozvláštnené o niekoľko hlukových výletov. It Hugs Back vydali pred mesiacom svoj debut a bola by škoda o nich nezakopnúť.
Ale zatiaľ čo pri predskokanoch sa dalo len tak mierne podupkávať nohou do rytmu s Holy Fuck prišla živelnosť nútiaca skákať alebo inak fyzicky reagovať. Navyše, bolo sa na čo aj pozerať: pozorovať prácu pánov Borschedta a Walsha s efektami, infantilnými klávesami, vokodérmi a predovšetkým čítačkou na kinofilm je jednoducho fascinujúca. A keďže nasamplovaných slučiek bolo minimum, celá kuchyňa Holy Fuck sa vám otvorila dokorán. Bol by to však len popovo znejúci noise, keby Holy Fuck neboli doplnení o živelnú rytmiku s vždy presnými bicími a k funky smerujúcou basou. Ďalším plusovým bodom pre elektroniku, akú tvoria Holy Fuck je pevná štruktúra skladieb. Jasné, dochádzalo aj k improvizáciám, no pokiaľ máte napočúvaný posledný album LP, nemali ste šancu sa v spleti rôznych zvukov stratiť.
Škatuľkovať Holy Fuck ako elektronickú kapelu by bolo obmedzujúce. Pokojne si však postačím s tým, že je to jeden z najlepších koncertných interpretov, akých som mal vo svojom živote možnosť vidieť. Kombinácia tanečnosti s vychytanými aranžmánmi robí z týchto obskúrne pomenovaných Kanaďanov zásadný živý počin. A ako by bola škoda prehliadnuť It Hugs Back, tak vynechať koncert Holy Fuck je priam odsúdeniahodné.
Holy Fuck + It Hugs Back, Viedeň - WUK Foyer, 30. 4. 09
Online verze stránky: https://www.muzikus.cz/zive/Holy-Fuck-It-Hugs-Back-Vieden-30-4-09~01~kveten~2009/
Komentáře
&;
