11.7.2007 | Autor: Filip Drábek | sekce: živě Hodokvas vstúpil do ďalšieho štádia svojej existencie. Zatiaľ čo po minulé roky bol tento festival skôr o kvantite ako o kvalite a vsádzal na skvelú atmosféru a dobrú povesť medzi návštevníkmi, tento rok hodil minulosť čiastočne za hlavu a vstupom zahraničnej agentúry sa snažil priblížiť veľkým európskym festivalom. Nepodarilo sa.

Streda, tri hodiny popoludní a ďalší Hodokvas štartuje. A začiatok to je veľmi pozitívny – na hlavnom pódiu hrá skupina Howling Bells, austrálsko-britská gitarovka s veľmi charizmatickou Juanitou Stein za mikrofónom. Niet divu, že Placebo si ich už dlhší čas vyberajú ako predskokanov. Či už rýchle alebo ponuré a melancholické skladby, znejú sviežo. Hŕstka ľudí reaguje veľmi dobre a Bells, hrajúci na Slovensku poprvýkrát, si pochvaľujú. Ideálny začiatok festivalu, čo poviete?

Podľa plagátov bolo tento rok headlinerov požehnane, ja som však, poviem to po lopate, objavil len dvoch. A boli to tí, ktorí boli napísaní najväčším písmom. Kameňom úrazu celého festivalu sa teda stali zbytoční headlineri. Nech sa na mňa páni z New Model Army nehnevajú, ale to, čo predvádzali na pódiu, nebavilo nielen ľudí, ale ani ich samotných. Ich opakom boli No Means No – sympatickí starí páni, ktorí hrali svoju punkovú hudbu s takým nasadením, že ste im uverili úplne všetko.

S návštevnosťou koncertu určite nemali problém takí Apollo 440. Tento projekt bol však naozajstnou hudobnou hviezdou tak pred desiatimi rokmi a nie teraz. Neporozumel som ani funkcií speváka, ktorého úloha bola počas skladby odrapotať štyridsaťkrát jednu vetu a popritom vyzývať publikum k aktivite. Jediným pozitívom je ich charakteristický disco-rock'n'rollový zvuk. Poďme však už konečne k svetlým bodom Hodokvasu...

„A teraz, keď tu nie sú fotografi, sme tu len ja a ty, baby." Povedal spevák Placebo, Brian Molko, nečakane komunikujúci s publikom. Kapela však komunikovala aj medzi sebou, zahrali vyrovnane, presne tak, ako sa na headlinera patrí. Ich koncertu nechýbalo nič – dobrý zvuk, dobrý výkon, projekcie a najmä radosť na oboch stranách – aj na pódiu a aj pred ním. Chýbalo jedine trocha intimity, ktorú sa Molko snažil svojou vetou navodiť. V setliste neváhali siahnuť až k takým klenotom ako I Know z debutového albumu, kostru však tvorili aktuálne skladby z novinky Meds, v patrične upravenej koncertnej podobe. Zabudnite na temný hype spred piatich rokov. Placebo sú hotová rocková kapela na vrchole síl.

Podobne ako na koncerte Placebo prvú noc, tak z Machine Head nažhavení diváci, druhú noc na Korn šaleli. Tí, v rozšírenej – osemčlennej zostave, priniesli prierez tvorby a aj nové skladby. Bonusom bola prítomnosť bubeníka Slipknot, Joey Jordisona. Ten totiž dodal svojim charakteristickým zvukom starým skladbám nový a nečakaný rozmer. Skrátka, skvelá metalová show, ktorá však bola oveľa prístupnejšia širokému spektru publika ako tá od Machine Head.

„Nový“ Hodokvas má za sebou veľmi rozpačitý prvý ročník. Dvaja headlineri ale dobrý festival nerobia. A zároveň tu aj končí už klasická debata internetových diskusií – je lepšia Pohoda alebo Hodokvas? Odpoveď je jasná. A je to škoda, lebo ľudia, večne bojujúci za „ten svoj“ festival si mohli uvedomiť to, že mať dva životaschopné festivaly v takej malej krajine ako Slovensko je úžasné.

Hodokvas, Piešťany – letisko, 4. - 5. 7. 07