2.11.2011 | Autor: Michaela Kučová | sekce: živě Spolupráca Exitmusic a A4 priniesla do Bratislavy ďalší výnimočný zážitok. V období pred Dušičkami koncert Hildur Guðnadóttir a lowii spôsobil skutočné zimomriavky a emócie, nie tie strojené, vyvolané vyrezávanými tekvicami.

O úvod vystúpenia sa postaral audiovizuálny projekt lowii, ktorý sa svojou jedinečnosťou pre mnohých návštevníkov stal najsilnejším zážitkom večera. Gro skupiny tvorí Jonatán Pastirčák, mladý talent slovenskej elektroniky známy ako Pjoni, sprevádzaný výtvarníčkou Katarínou Sido a programátorom Igorom Rjabininom. Živá maľba Kataríny prostredníctvom Igorovho programovania formuje zvuk, ktorý Jonatán vytvára za pomoci laptopu i violenčela. Netradičné spojenie nových technológii s živými nástrojmi a maľbou sa postaralo o krásny úvod „čelového“ večera a zaujalo aj samotnú Hildur.

Po multižánrovom úvode Hidlur na javisku zhmotnila ono známe príslovie, že v jednoduchosti je krása. Sama, v hlbokom sústredení a len s čelom a počítačom, očarila celú sálu. Spod rúk sa jej vinuli svety naplnené hlbokou melanchóliou i pokojnou, meditatívnou radosťou. V spojení hrejivého dreva jej nástroja a elektronických podkladov vznikala jedinečná harmónia. Spojenie tepla a chladu celkovo možno vnímať ak príznačné pre Hildurine piesne. Tie sú akoby stvorené do posledných dní babieho leta či skorej jari, keď je vzduch ešte ľadovo ostrý a predsa cítiť hrejivé lúče slnka. V chladivom smútku piesní tiež akoby sa len dali tušiť lúče nezlomnej energie, hrejivej radosti.

Hra Hildur je však napriek silným emóciám ľahučká, ako opar, poslucháč sa v nej ponára sám do seba, prichádza a odchádza, slobodný v rozsiahlych plochách piesní. Krehká dievčina v čiernom nás zaviedla do svojho sveta s rozsiahlymi pláňami, divokou prírodou a hudbou, ktorá spája experimentálnu a klasickú tvorbu. A napriek onej islandskej exotičnosti sú to piesne nanajvýš zrozumiteľné, hovoriace univerzálnym jazykom ku všetkým otvoreným ušiam . Bohužiaľ je to zároveň aj hudba, v ktorej každý šum či šuchot obecenstva ruší, čo poslucháči, nepohodlne sa tisnúci na podlahe A4, nemali moc možnosť ovplyvniť. Stŕpnuté nohy sú však primalou daňou za možnosť naživo počuť jednu z najzaujímavejších hráčok súčasnej klasiky. . A hoci sa na prvý pohľad môže jej tvorba zdať nie nepodobná uspávankám, v skutočnosti Hildur naopak prebúdza hlboké vrstvy ukryté v každom z nás.

Hildur Guðnadóttir, Bratislava - A4, 30. 10. 11