20.6.2012 | Autor: Filip Drábek | sekce: živě Minulý rok si otestovali, či areál starej tehelne medzi Košicami a Prešovom je schopný poňať festival, minulý víkend v ňom už PoKe mohol vypuknúť naplno. Projekt košického kultúrneho centra Tabačka a prešovského klubu Wave, ktorý prepája miestnych promotérov, divadlá a kiná a zároveň do Drienovskej Novej Vsi neprináša len miestnu kultúru, ale najmä interpretov z cudziny vyšiel. Na hlavnú scénu totiž priniesol klubové kapely a v komornej, no zároveň festivalovej atmosfére ukázal program, aký slovenským festivalom chýba. Preto sa do tehelne mohol pozrieť Peter Hook z Joy Division, Xiu Xiu Larsen alebo Astronautalis.

Festival poskladaný z paliet

Stará tehelňa v Drienovskej Novej Vsi ponúkala pre organizátorov niekoľko zaujímavých zákutí a priestorov. Občas sa zdalo, že na postavenie niektorej zo scén stačí len pár drevených paliet. Napríklad nádherne vyzerajúci Christiania/Artforum stage, ktorý slúžil väčšinou na diskusie, no zahrali si na ňom aj Please The Trees či Korben Dallas, vyzeral ako kulisa pre nakrúcanie videoklipu. Mimochodom, Václav Havelka sa tak trocha stal maskotom festivalu, okrem sólového a kapelového koncertu na hlavnom pódiu na poslednú chvílu zahral aj spomínaný koncert v tehelni.



Starý, bruchatý a energický

V piatkový večer ovládli hlavnú scénu iní dvaja páni. Prvý z nich bol podľa papierových očakávaní Peter Hook s jeho kapelou The Light, ktorý zahral kompletný debut Joy Division Unknown Pleasures s úvodom v podobe skladieb z EP An Ideal For Living. O Hookovom projekte si môžete myslieť čokoľvek, napríklad aj to, že takýmto spôsobom by tie skladby dokázal zahrať hocikto a nemusel by byť práve pôvodným basákom Joy Division, no jeho vystúpenie pred vďačným publikom malo grády. Starý a bruchatý Hook do mikrofónu skôr kričí ako spieva, na basu hrá viac jeho syn, divoko ukazuje rukami a tak ponurá atmosféra nahrávok kapely na pódium neprešla, ostal však aspoň punkový drive.

Tým druhým pánom bol Astronautalis. Ten spolu s kolegom Bleubirdom prezentoval prevažne skladby z aktuálneho This Is Our Science a jeho svojská kombinácia rapu, spevu s indie podkladmi i refrény, ktoré si môže ktokoľvek, kedykoľvek a v akomkoľvek rozpoložení zabliakať, sa stala úplne ideálnym festivalovým artiklom. Napríklad aj preto, že jeho hip-hop oslavuje aj nehip-hopové publikum.

Introverti na hlavnom pódiu

Hlavné pódium však nebolo vždy len o prístupných festivalových koncertoch. Odvážnym, no vydareným krokom sa ukázalo angažovanie Jamieho Stewarta alias Xiu Xiu spolu s talianskym noise rockovým projektom Larsen. Tí predstavili ako sobotný headliner svoj aktuálny spoločný album, ktorý je dosť vzdialený tomu, čo Xiu Xiu normálne prezentujú. Repertoár tak mal viac náklonnosť k ambientnému noise či post-rocku. Skladby, v ktorých sa Stewart postavil za mikrofón v rozpitých gitarových plochách fungovali obzvlášť výnimočne, koncert trocha strácal na gradácii len experimentami s elektronikou a efektami.

Podobne introvertnej hudbe bolo na hlavnej scéne viac, v nočných hodinách si na nej zahrali Fiordmoss i vydarená maďarská trojica Volkova Sisters, ktorá miestami asociovala temnú elektroniku Zoly Jesus. Presným opakom tak bol miestami až nevkusný elektro pop islandských Bloodgroup, či mdlý post-rock z Poľska - Tides From Nebula, ktorý však na rockovom pódiu v publiku fungoval.



I Princess Chelsea bola na opačnej strane. Novozélanďanská princezná priniesla na pódium trojicu hudobníkov a množstvo klávesov, glockenspielov a podobných hračiek, sprevádzaných bicími, basou. Jej mierne, no sympatický infantilný prejav umocňoval jemný popový vokál i zmätené pobehovanie medzi jednotlivými nástrojmi. Zaujímavosťou bolo, že Princess Chelsea ako jediná zahraničná interpretka dokázala svojou prítomnosťou prepojiť dva festivaly, ktoré sa na Slovensku v ten víkend udiali - Wilsonic a PoKe.

Slovenské ATP? Slovenské Creepy Teepee?

PoKe počas dvoch dní festival pomaly rástol, nič tak nenasvedčovalo tomu, že ide o prvý oficiálny ročník. V takejto podobe má PoKe u nás nielen unikátne postavenie, ale aj zmysel, tých pár stoviek, čo sa ho zúčastnilo to musí potvrdiť. Dá sa tak povedať, že PoKe sa stal slovenským Creepy Teepee, ktorého dramaturgia nie je tak striktne nezávislá, atmosférou, priateľskou a domácou, zase pripomínal moju predstavu získanú z filmu o ATP. Pre budúci rok by tak bolo skvelé, keby sa tento festival odhalil nielen východu, ale i zvyšku Slovenska. PoKe tak časom nemusí znamenať len slovo zložené zo skratiek Košíc a Prešova, je to festival, ktorý nie je žánrovo zameraný, ale jeho dramaturgia, zameraná na mladú klubovú scénu je jasná a preto je len otázkou času, kedy si vybuduje meno.

PoKe Festival 2012, Drienovská Nová Ves - Stará tehelňa, 15. - 16. 6. 12