29.7.2011 | Autoři: Filip Drábek, Jana Kočišová | sekce: živě Pri návšteve Fluff Festu si človek uvedomí postupne niekoľko vecí. V prvom rade veľmi vernú a pevnú fanúšikovskú základňu žánru hardcore, čo v praxi znamená, že odhadom viac ako polovica návštevníkov nepochádza z Českej republiky. Takže okrem asi najpočetnejších Nemcov tam stretnete Belgičanov, Francúzov, Talianov, Slovincov a množstvo ďalších národov. Ďalším dôležitým bodom je znalosť toho, že žánrový festival ponúka aj niekoľko veľmi zaujímavých odbočiek pre ľudí, ktorí nie sú zo scény. A asi najpríjemnejší moment je festival samotný, veľký a pritom nie megalomanský, s maličkým areálom, kde sú stánky s cigánskou nahradené vinylmi a iným merchandisom a vegánskym jedlom.

Sociálny experiment

Fluff Fest je potrebné vnímať ako celok, pretože to nie je len hudobný festival, je to komunitná záležitosť organizovaná nadšencami, ktorá sa odohráva v príjemnom malom areáli na kopci, s bazénom desať minut od areálu, v ktorom sa musíte okupať, aj keď je zima, pretože jednoducho musíte. Žiadne buzerácie a kontroly, rýchla obsluha, stanové mestečko všade okolo areálu, na blato si zvyknete a na sprchu bez výčitiek zabudnete.

Pre človeka, ktorý sa neradí k scéne však môže byť Fluff zážitkom, sociálnym experimentom, hudobne ale najmä kvôli hľadaniu rozdielov, teda toho lepšieho z hardcore scény a príjemným, občasným mimožánrovým šokom. Napríklad v sobotné popoludnie prekvapil koncert basáka Fugazi, Joe Lallyho, pesničkársky blues hraničiaci so stoner rockom, vyznievajúci oproti desiatkam militantne znejúcich kapiel ako pohladenie po duši. No tak, ako o niekoľko hodín predtým v stane na českých a nie príliš presvedčivých Pavilon M2, mimožánrové výlety boli len veľmi skromne navštívené publikom.

Žánrové rozdielnosti

Celkovo, sobotné popoludnie prinieslo asi najväčšiu žánrovú variabilitu. Okrem ultrarýchlej powerviolence kapely Punch, priniesol aj až takmer free jazzových WARSAWWASRAW či nudný Blink-182 revival v podobe Cheap Girls. Došlo aj na rôzne obdoby post-rocku, o ktoré sa postarali najmä beglickí Year of No Light ťažkým cinematickým sludgeom. Škoda, že mu úplne nesvedčalo hlavné pódium, v stane by sa postarali o určite epickejší koncert. Hneď po nich prekvapili ruskí Reka kombinujúci screamo a pomalé, až ambientné post-rockové postupy.

V programe sa však nestratili ani lokálne kapely, z ktorých vynikla predovšetkým trojica Remek, Esazlesa a slovenskí Dawn To Come. Prví menovaní hrali posledný koncert piatkového večera v preplnenom stane, takže ich koncert bol umocnený euforickou atmosférou začínajúceho festivalu. Esazlesa prekvapili kombináciou screama s post-rockom a remeselným narábaním s efektami, Dawn To Come zase temným, strhujúco monotónnym sludgeom, z ktorého zvukovej masy vystupovali nápadité melodické riffy.

Tri nedeľné vrcholy

Netrúfam si hodnotiť vystúpenia interpretov zo žánrov, o ktorých prd viem, no z obrovskej hudobnej nádielky pre mňa v posledný, nedeľný večer vytŕčali predovšetkým dve kapely - talianski Raein a predovšetkým americká Rosetta. Raein ponúkli strhujúce emo, ktoré okrem crowdsurfujúceho davu ukázalo aj pomerne široký rozptyl hudobných nápadov. Rosetta naopak stavia svoje skladby na epických výstavbách podporovaných krikom Michaela Arminea, ktorý tak poháňal trojicu do vytvárania skvelého post-metalu. Pre nehardcoreové publikum pravdepodobne vrchol festivalu. Hoci blízko k tomu mali aj mathrockoví Obstacles, ktorí Fluff v nedeľu večer v stane ukončili. Ich inštrumentálne vystúpenie, počas ktorého sa publikum zmietalo v mathrockovom tranze, však v závere strácalo energiu a nápaditosť, hoci jeho úvod bol vo veľkom rozbehnutý.

Za zmienku stojí aj kurátorska pomoc AM 180, ktorí na festival priniesli niekoľko interpretov, hoci sa väčšinou nedali ani vidieť, ani počuť. Vychutnať si program vo filmovom stane bolo pomerne náročné, keďže počas nočných koncertov ste museli stáť vonku, a zvuk filmov bol mizerný, titulky skutočne malé a prípadným bonusom bola vypadávajuca elektrina. Zaujali hip-hopoví Křik z lesa, na ostatných interpretov sa tam však už neoplatilo skúšať, istota bola skôr afterarty plná hitov, za ktoré by sa nehanbil nejeden československý DJ spred roku 1989. V štýle: “Som síce hardcore, ale tak nad vecou, že sa bavím na všetkom.”

Festival, ktorého najväčšou výhodou je jeho vychované a oddané publikum, prevažne zo zahraničia, návštevníkom okrem hudby predstavuje aj idey triezveho vegánskeho sveta bez drog a cigariet „straight edge”, čo však pri čapovanom pive a napodobeninách vegánskych burgerov vyznievalo trošku ironicky. Agende sa nevyhýbaju ani interpreti, ktorí svoje prejavy na tému skazenosti sveta šikovne podsúvajú medzi skladby. Nášivkovú atmosféru festivalu asi najlepšie vystihol spevák Rosetty: “Chcete pomáhať zvieratám? Bežte a zachránte nejaké. Chcete prispieť do sveta bez drog? Choďte dobrovoľne pomáhať do drogových centier. Nálepky a nášivky nepomáhaju nikomu, len vám samotným.”

Fluff Fest, Rokycany - letisko, 21. - 24. 7. 11