23.10.2008 | Autor: Filip Drábek | sekce: živě
 fotogalerie Oproti minulým rokom sa putovný jesenný festival Electronic Beats stiahol len do troch miest (po Viedni nasleduje Praha a Berlín), no výraznejšie zapracoval na programe. V krásne vyzdobenej historickej hale v Museumsquartier v rakúskej metropole sa tak predstavili intepreti, ktorí na ďalších pokračovaniach akcie hrať nebudú. Konkrétne to boli švédski Lo-fi-fnk, charizmatický Erlend Øye a jeho The Whitest Boy Alive, otec trip-hopu Tricky, Booka Shade z Nemecka a pochybný Gorillaz Sound System.

Poďme teda chronologicky: poloprázdnu halu z úvodu pomaly roztancovala štvorica mladíkov Lo-fi-fnk. Zo syntetických beatov hraných na elektronických bicích, za ktorých tvar by sa nemusel hanbiť ani nespievajúci nebubeník Vítězslav Vávra, vychádzala príjemná, občas až infantilná energia, doplnená o jednoduché melódie, či už klávesové alebo spevácke. Napriek tomu, že postupne naplnili parket, však výraznejšie nenadchli, ale ani neurazili.

Electronic Beats vs. Live Beats

Za to, The Whitest Boy Alive nadchli, rozhodne neurazili a predovšetkým donútili tancovať všetkých. Erlend z Kings of Convience a jeho traja berlínski kamoši spájali nespojiteľné: tanečnú elektronickú hudbu bez elektroniky, staré analógové synťáky, pulzujúcu basu, famózne znejúce živé bicie spolu s Erlendovým civilným prejavom. Prirodzene dokázali plynúť od atmosferických skladieb z debutu Dreams až po novinky s vyšším BPM, ktorých bolo neúrekom. Erlend navyše pôsobil neuveriteľne sympaticky. Taký smutno-veselý hrdina s imidžom najväčšieho lúzera v meste. A tak, keď donútil ľudí sadnúť si, podobne ako The Streets na Pohode, sadli si všetci.

Uzavretý Tricky a jeho médiá

To, čo The Whtiest Boy Alive rozbehli, dokončil pohlcujúci set od Trickyho. Hoci ešte pred dvoma mesiacmi som v reporte z rakúskeho Frequency písal, že Tricky je skôr štúdiový ako koncertný umelec, na Electronic Beats sa z tejto nálepky jednoznačne vymanil. Uzavretý vo svojom svete komunikoval s realitou len repetitívnym šepkaním, či spevom, väčšinou však využíval svoje médium, ktorým bola jeho kapela a speváčka Francesca. Tá dostala podľa očakávaní rovnako, ak nie viac priestoru ako samotný otec trip-hopu intenzívne prežívajúci každý moment svojho vystúpenia. Rešpekt.

Nudný plagiát

Nemám poňatia, kto za projektom Gorillaz Sound System stojí, no po ich sete to ani netúžim vedieť. To, čo predviedli bol totiž jeden z najnudnejších DJ-ských setov, aký som kedy videl. Absolútne nepochopiteľné bolo využitie “speváka“ a “speváčky“, ktorí celú dobu len nútili výkrikmi publikum k tancu; inak boli ich spevácke schopnosti nevyužité. Projekcie síce boli, no boli monotónne a neustále sa opakovali. Bol by som zvedavý, čo by povedal Damon Albarn, keby Gorillaz Sound System videl. Pretože z tohto som mal pocit, že akýkolvek DJ si môže do projekcií pustiť klipy Gorillaz a tvariť sa, že je ich Sound System. Ale čo už. Tancovalo sa aj tak. A podobne i na záverečných Booka Shade, ktorí svoj set potiahli až do skorých raných hodín. Bol rozhodne živší a originálnejší.

Aj napriek pochybnému setu od Gorillaz Sound System boli viedenský festival Electronic Beats extrémne vydarený. Už len preto, že pripomenul festivalovú atmosféru, aj keď vonku nebolo dvadsaťpäť stupňov, alebo preto, že organizátori ho skvelo zorganizovali, prinútili interpretov nemeškať ani minútu a koncepčne pospájať nespojiteľné. O necelý mesiac v Prahe by to nemuselo byť iné.

Electronic Beats, Viedeň (AT) - Museumsquartier, 18. 10. 08

Fotogaléria: