13.11.2007 | Autor: Filip Drábek | sekce: živě
 fotogalerie Britských gitaroviek a kapiel odkazujúcich na Joy Division je dnes asi toľko, koľko je čísel za desatinou čiarkou v ludolfovom čísle. V ich albumoch sa musíte donekonečna prehrabávať, aby ste objavili nejakú naozajstnú kvalitu, nehovoriac o koncertoch, ktoré často dobabrú aj interpreti s výbornými nahrávkami... Ale nájdu sa aj kapely, ktoré majú dobré albumy a umocnia to skvelým koncertom. To je príklad birminghamskej štvorice Editors.

Očakávania boli veľké. Prirodzene. Editors nahrali tento rok epický album An End Has A Start, ktorým si nasadili latku vysoko. A netreba zabudnúť ani na skvelý debut The Back Room. Práve prvou skladbou z tohto albumu otvárajú Editors koncert. Neprišli nasilu propagovať novinku, ale hrajú to, čo cítia, že by malo byť zahrané. Priestor dokonca dostanú aj b-strany a jedna nová skladba. Nasýtení sú tak aj tí, čo si prišli pozrieť hity a aj fanúšikovia a fajnšmekri.

Editors hraničia medzi introvertnosťou a extrovertným prejavom. Samozrejme, najviac pozornosti na seba strháva frontman. Tom Smith hrá na gitaru, klavír, spieva, divoko gestikuluje... Hrá. Hudobník a herec. A pritom jeho hra nemá scenár. Vychádza z neho všetko tak prirodzene a intuitívne, že mu uveríte všetko. Je uzavretý vo svojom svete, kde je pre neho jeho hudba drogou. Nachádza sa mimo reality a vás berie so sebou. Počas skladieb sa zázračne preberie, spýta sa vás, či ste v poriadku a bez očakávania odpovede spustí ďalšiu skladbu. Akoby sa snažil upútaním pozornosti na seba zakryť výkony jeho spoluhráčov. Ono však nie je čo zakrývať. Editors sú totiž zohraní tak, že by im kdekto mohol závidieť.

Hudobne sa môžu opierať najmä o vynikajúceho gitaristu Chrisa Urbanowicza, ktorý má tiež vlastný svet. Nie je to svet smutných textov a reflexií ako to je u Smitha, ale je to svet gitarových riffov a efektov. A podobne ako Smithove slová aj Ubranowiczove melódie vami prechádzajú a zanechávajú vo vás hlbokú stopu.

Koncert trval presne sedemdesiatpäť minút. Spätne sa to môže zdať málo, no tí, čo v ten večer boli vo viedenskej Arene, vedia, že je to presne toľko, koľko človek potrebuje. Súčasťou ich vystúpenia totiž nie je len to, čo Editors predvedú na pódiu, ale aj to, čo zažívate bezprostredne po ňom, alebo s rozdielom niekoľkých dní. A tak, ak ste si náhodou sediac v metre cestou domov zo zastávky Gasometer klepkali nohou a pospevovali Fingers in the Factories, neboli ste rozhodne jediní...

Editors + The Boxer Rebellion, Viedeň (AT) - Arena, 6. 11. 07

Foto: