11.8.2011 | Autor: Michaela Kučová | sekce: živě Festival Easthetic je menší festival, taký, akých sa počas leta koná nespočetne. Jeho line up je však pozoruhodne vkusne zostavený výber domácej a českej alternatívnej hudby. Jeho najväčším špecifikom je však samotné miesto konania.

Zemplínska Šírava, prezývaná slovenské more, bývala za minulého režimu obľúbeným letoviskom množstva československých dovolenkárov. S otvorením hraníc a širšou porevolučnou ponukou sa prvenstvo šíravského dovolenkového areálu pomaly vytratilo. Zvláštny duch Šíravy, krásna príroda a legenda socialistickej minulosti je však na mieste stále prítomná. Opustený obrovský hotel, či miesta povestných tancovačiek nestrácajú svoje čaro a spolu s pozostatkami dekorácii v štýle najsocialistickejšieho realizmu vytvárajú jedinečnú atmosféru. Easthetic vlieva novú krv do miesta, kde sa zdanlivo zastavil čas. Šírava sa tak na víkend opäť stáva centrom diania, oprašuje pavučiny areálu a necháva húfy mladých ľudí ohmatávať minulosť celkom zblízka.

Prvý ročník Eastheticu značne utrpel vrtochmi počasia, tento rok akoby slnko chcelo odčiniť svoju minuloročnú neprítomnosť. Príjemné lúče vyhrievali trávnatý areál, lákali do vody, a celkovo prispeli k rozmarnej letnej atmosfére. Festival je však predovšetkým o hudbe, a tá tiež podporila dojem letnej idyly. Piatkový line up ponúkol osvedčené festivalové mená ako Para a Puding Pani Elvisovej, ktoré spoľahlivo dostanú každý festivalový dav. Neskoršie nočné hodiny sa niesli v znamení tanečnej elektroniky, či už pomerne slaboduché tuc tuc z produkcie L Plus, alebo o niečo kreatívnejšieho Vili:ama.

Medzi prvé sobotné vystúpenia patril koncert Kolowrat, košická rocková alternatíva. Kapela na čele so spevákom Rasťom Rusnákom dokázala aj počas krátkeho polhodinového setu sprostredkovať svoje jedinečné, poetické nazeranie na svet. Nasledovali česko-slovenskí Rara Avis, kombinujúci špinavé gitary s elektronikou. Na kapele je zjavná cieľavedomosť a jasne  počuteľný kus cesty, ktorý prešli od klasickej garážovej kapely k dnešnému indie rocku. Najvýraznejší dojem zanechal dramatický vokál speváka Daniela, naliehavo sa rozliehajúci areálom.

Ďalší výrazný hlas priniesli Moustache s hebkým vokálom speváčky Szabiny. Pätica, predstavujúca slovenskú odpoveď na zdanlivý oxymoron dobrý pop, zahrala svoje najznámejšie piesne ako Magnet a My Boys, no i novinky z albumu Keep It Growing. O tanečnú časť programu sa postarali elektronické Kazety, folklórni Hudba z Marsu, či strhujúci Midi Lidi, pridávajúci k dobru i vynikajúci cover Miroslava Žbirku. Najviac tanca však vyvolal bosniansky mix rapu, reggae a rocku, známy ako Dubioza Kolektiv. Tí patrili k jedným z mála zahraničných vystupujúcich festivalu a, na rozdiel od nudnej rakúskej verzie sentimentálneho rocku Steaming Sattelites, si rozhodne zaslúžili titul headlinera festivalu.

K vrcholom Eastheticu patril aj set Pjoniho & Ink Midgeta, temnej elektroniky s precízne kladenými beatmi, zefektovaným vokálom a neochvejnou odvahou experimnetovať. Miestami maznavo detský, inokedy kovovo chladný hlas predierajúci sa z pary suchého ľadu, hovoriaci podobne temným hudobným jazykom ako Aphex Twin, určite nie je pre každého, no ponúka jedinečný hudobný zážitok. Napriek emocionálnej ťažobe a kompozičnej zložitosti totiž je viac než ľahké sa nechať strhnúť do tanca a Pjoni s Ink Midgetom tak ukázali, že vedia zabaviť festivalové publikum.

Easthetic však neponúka len hudobný program, ale predstavil aj bohaté zastúpenie súčasnej slovenskej literatúry pod záštitou K. K Bagalu, či výborného Macbetha Divadla koňa a motora. Druhý ročník festivalu teda možno pokladať za naozaj vydarený po každej stránke a prísľub neustále sa zvyšujúcej kvality podujatia.

Easthetic Festival, Zemplínska Šírava (SK) - Stredisko Hôrka, 5. - 6. 8. 11