10.10.2011 | Autor: Michaela Kučová | sekce: živě Ešte donedávna bola predstava koncertu Chinawoman len zbožným prianím úzkej skupiny závislej od hlbokého hlasu a nadhľadu tejto charizmatickej Rusky. Vďaka šťastne náhode – presídleniu Chinawoman spoza veľkej mláky do omnoho bližšieho Berlína- a vytrvalej snahe dramaturgov žilinskej Stanice sme sa však dočkali. Neobišlo sa to komplikácii v podobe autonehody kapely, ktorá však vyviazla bez zranení a len s menším meškaním.

O úvod večera sa postarala dvojica vystupujúca pod menom Nasládle sušienky. Mystifikačný životopis kapely, ktorej protagonistami sú „farebné dievča Kiwi a citlivý chlapec Steve Genitals“ sľuboval nezvyčajný zážitok, no Sušienky naživo aj tak prekvapili. Dvojica brnkajúca do miniatúrnych ukulele svoje pesničky o láske, bublanine a živote ako takom, hrá vraj čosi ako pink punk. To, čo niektorých po prvých tónoch odradilo ako zmes amatérizmu a nedbanlivosti, pre iných značilo chytľavé nadšenie a autenticitu. Kiwi a Steve totiž spievajú a hrajú tak farebne a citlivo, ako to cítia a ich hudba, akokoľvek jednoduchá, prináša to, čo každá dobrá pesnička priniesť má – radosť a pohnutie. Rozpačitosť prvého verejného vystúpenia zo Stevovej kuchyne rovno na pódiu žilinskej S2ky pomohol prekonať svojský humor dvojice, ktorej neumelé dialógy by kľudne mohli byť súčasťou hry z kultového divadla Stoka. Svojou lo-fi hravosťou i Stevovým sfarbením hlasu Sušienky pripomínajú podobne slobodomyseľnú dvojicu Moldy Peaches. Podobný žáner sa zrejme na domácej hudobnej scéne nestretne s veľkým pochopením, no v Žiline po ich prvých výborných CDčkách – sušienkach nezostala ani omrvinka.

Roztomilosť Nasládlych sušienok však bola len zahrievacím kolom pred charizmou Chinawoman. Drobná žena v čiernom nepotrebovala žiadne rekvizity, sprevádzaná rovnako tmavými spoluhráčmi si len hlasom a niekoľkými subtílnymi gestami rúk uchvátila plnú pozornosť poslucháčov. Aj bez znalosti ruských koreňov Michelle, vystupujúcej pod mätúcou čínskou národnosťou, je celkom očividné, že Chinawoman má v sebe onú ruskú temnotu, démonov, sentiment i veľkorysosť. Znejú príbehy lásky, vášne, duchovna, celkom akoby Leonard Cohen nakráčal na nejakú východoeurópsku diskotéku a v húpavom rytme sa zmocnil mikrofónu.

Pôsobí zvláštne, akoby trochu nesmelo, a napriek tomu jej úplne veríte všetky tie „ we just need to fuck again“ a „lets have a threesome“. Chinawoman je úplne otvorená, nič nedrží vnútri, jasne vyslovuje celý príbeh, kým v klávesoch či gitare nachádzame svoje vlastné zážitky. Party Girl, Aviva, Russian Ballerina, všetky tu sú, spolu s God Bless My Socially Retarded Friends, Show Me The Face aj Acid Broke The Spell... V stlmenom svetle a v kúdoloch hmly sa odohráva intímna lovestory s kúskom pompéznych klávesov, megalomanského sóla. Znejú balady, z ktorých jasne počuť praskot lámaného srdca a predsa nestrácajú zmysel pre humor. Chinawoman vo svojej hudbe mieša pocity do výbušného koktejlu, takého akým býva samo žitie, horko-sladké, trpko-kyslé, fascinujúce. Nostalgiu, ktorá človeka opantá pri počúvaní jej albumov, Chinawoman v plnej sile prináša aj naživo a robí tak jeden večer v Žiline celkom čarovným.

Chinawoman, Žilina (SK) - Stanica, 5. 10. 11