1.5.2009 | Autor: Filip Drábek | sekce: živě
Tesne pred koncom svojho prvého viedenského vystúpenia sa v Štokholme žijúca nórska pesničkárka Ane Brun postažovala, že keď hrala pred časom v Spojených štátoch, bola v jednej recenzii zaškatuľkovaná ako súčasť Škandinávskej samovražednej scény. Ťažko povedať, kto ďalší pod ňu eventuálne patrí, no rozhodne to nie je excentrická speváčka a klaviristka Nina Kinert doplnená o mimoriadne sympatickú čelistku Linneu Olsson.

Tie dve totiž počas necelej polhodinky svojho setu predviedli minimalistický a ľahko stráviteľný pop vystavaný na silných vokáloch, klavíri a často silno ironických textoch. Bližšie ako k tradičným pesničkárom tak mali napríklad k Bat For Lashes, aj keď bez tých komplikovaných a zároveň jednoduchých aranžmánov. Mimochodom, rytmus k What's A Girl to Do od Bat For Lashes nechali ľudí vytlieskavať a vydupávať do jednej zo svojich skladieb.

Nebolo by to spoločné turné škandinávskych interpretov, keby sa hudobníci vzájomne nepreplietali. A tak po jednej skladbe, odohratej samostatne, v čiernom odetú Ane Brun na pódiu doplnili obe slečny, ktoré vo svojich flitrovaných oblečkoch a nalepovacích mihalniciach vytváralli zvláštny vizuálny kontrast. Jej hudbu však len prikrášľovali čelom, respektíve hlasmi a tak mohli viac vyniknúť tradične komplikované stavby trackov. Dominoval Anin hlas, krásne zastretý a celkom jedinečný a podčiarkoval jej výpovede s jemným zvukom akustickej gitary.

Hoci na začiatku s úsmevom predpovedala, že zahrá viac skladieb o zlomených srdciach, o nejakej ponurej atmosfére sa hovoriť nedá. Celý klub hltal všetko, čo vyšlo z jej úst a prstov a jediné zvuky navyše boli spúšte fotoaparátov, vlak metra pravidelne prechádzajúci nad klubom a padajúce poháre pri bare. Sústredené publikum tak odľahčene odmenila napríklad coververziou Big In Japan od Alphaville. No a ak by teda takto mala vyzerať moja samovražda, rozhodovanie o budúcnosti by bolo o niečo jednoduchšie...

Ane Brun + Nina Kinert, Viedeň - B72, 29. 4. 09