14.4.2008 | Autor: Milan Bachan | sekce: živě To, že Andrej Šeban patrí medzi top hudobníkov a skladateľov na Slovensku je o ňom doma známe, V stredu 26.3. o tom prišiel presvedčiť aj Prahu. Cieľ splnil na sto percent a u mnohých zanechal dojem, že sa v ňom skrýva o mnoho viac, ako očakávali.

Šeban zahral v Modrej sále, ktorá nebola celkom postačujúca vzhľadom na prejavený záujem. Celý koncert by sa dal rozčleniť na dve polovice. V tej prvej akoby Andrej hral sám pre seba, nenamáhal sa o žiaden slovný, miestami ani očný kontakt s publikom. Publikum však bolo neustále v napätí, čo mu tento hudobník dokáže ponúknuť. Šeban si sám priebežne nahrával podmazy piesní a konečný výsledok bol taký, akoby s ním na pódiu vystupovali ešte basák, bubenik a klávesák, miestami i druhý gitarista. Hudobná ponuka bola široka, zahral napríklad aj bluesovú podobu pár slovenských ľudových piesní. Nevidiaci divák by sa mohol nazdávať, že sa na pódiu nachádza celý jeden africký kmeň, spievajúci svoje kmeňové piesnie a nie len jeden človek s akustickou gitarou a mašinkami vytovrenými podmazmi. S využitím kvapkajúcej infúzie do prázdneho hrnca, či vrtuľky na baterky divákov zasvätil do tajov, ako to asi vyzerá, ked v skúšobni vymýšľa hudbu pre film.

Po hodine sa Andrej Šeban akoby precitol, opustil gitaru a na motívy piesne Sinner (známej napríklad od Niny Simone) zahral na fujare pieseň Odchod. Bolo to po prvý raz za večer, ked začal komunikovať s publikom. Mal niekoľko vtipných komentárov (pár aj sám zo seba). Publikum si získal už v prvej polovici, v druhej ho už diváci „žrali“ (napríklad ako sa vysporiadal s rušiacim elementom smetiarskych áut z ulice). Zahral niektoré piesne zo svojích albumov, najmä z Bezvetria. Zaroveň stále tak, ako v prvej polovici, akoby stále improvizoval a objavilo sa aj niekoľko motívov zahraničných jazzových piesní. V prídavkoch napríklad ukázal, ako sa dá spraviť pesnička aj z náhodne poskladaných tonov vybratými divákmi a zároveň sa celá sála „šúľala“ od smiechu, ked pieseň okorenil skvelým textom, ktorý narýchlo zimprovizoval.

Bolo to po prvýkrát, kedy som mal možnosť vidieť tohto hudobnika naživo a musím sa priznať, že mu stačili dve hodiny, aby ma presvedčil o tom aký je gitarový génius. Zhltol som mu to aj s navijákom.

Andrej Šeban, Praha - Slovenský inštitút, 26. 3. 08