19.10.2011 | Autor: Filip Drábek | sekce: živě Od world music po drone. Tak avizovali v bratislavskom centre A4 koncert japonských Acid Mothers Temple and The Melting Paraiso U.F.O. V ten večer však nebolo počuť ani jedno ani druhé a nebolo by to preto, že zvuková intenzita nebola dosť vysoká. Japonci, ktorí sa predstavili v štvorčlennej zostave, vernej rockovým zásadám, teda gitara, basa, bicie, klávesy (alternované s druhou gitarou), predstavili niečo ako abstraktnú verziu klasického rocku a lá Led Zeppelin. Bluesové basové linky sa prelínali s gitarovým sólovaním Briana Maya na tripe a starožitnými klávesovými efektami v punkovom rytme.

Vzhľadom na to, že Acid Mothers Temple dorazili do Bratislave v čase avizovaného štartu akcie, večer sa celkovo natiahol, podobne ako aj vystúpenie noisera skrývajúceho sa pod značkou :.::. Hyperaktívny Daniel Tóth, známy napríklad z projektu Angakkut sa v A4 predstavil s VJ-kou Chaosdroid a bola to práve ona, kto pútal na pódiu (či plátne) viac pozornosti. Jej projekcie boli dokonale zosynchronizované so zvukovými ruchmi, predstavovali "málo-bitové" obrazce, mierne asociujúce windowsovské chyby, ktoré dokážu občas zaujímavo vizualizovať. Ich vystúpenie však utrpelo svojou dĺžkou, sústredenie na hudbu vyprchalo rýchlo, neskôr upadol záujem aj o vizuál. Škoda, keby bol ich set tak o tretinu kratší, veľmi by mu to pomohlo.

Acid Mothers Temple posunuli zvuk večera inam. Zatiaľ čo ::.: vsádzal na atmosféru audio-vizuálneho zážitku, kapela na čele s excentrickým gitarovým zvukom Kawabata Makotu a efektov Higashi Hiroshi vtrhla a posúvala zvuk rockových oldies rádií k divákom a poslucháčom zvyknutým na experimentálne koncerty z A4. Občas prešli, aspoň náznakom k post-rockovým vyhrávkam, občas k free-jazzových, či snáď free-rockovým výbuchom, no väčšinu času zostali verní tomu, čo predvádzali od prvých sekúnd koncertu spolu s unaveným a v hluku strateným spevom, či krikom. Všetko na svojom mieste, jednotlivé komponenty spolu fungovali spele.

Ťažko povedať, či by výkon Acid Mothers Temple, často repetitívny, občas nepredvídateľný prekusli šesťdesiatnici, považujúci Franka Zappu za vrchol umenia, rovnako ako si ťažko predstaviť, že by si obdobne znejúca slovenská kapela mohla zahrať v A4-ke. Tí by boli skôr odsunutí ako exoti do rockových pubov v meste. No to sú tie zvláštne paradoxy, ktoré sprevádzajú koncerty na miestach, ktoré sa venujú "odlišnej hudbe".

Acid Mothers Temple and The Melting Paraiso U.F.O., Bratislava - A4, 18. 10. 11