15.1.2009 | Autor: Filip Drábek

Slnko Records (32:34)
Toto je akustický antipop. Žiadne fňukanie o láske! Aspoň tak sa písalo na plagátoch, keď Tu v dome po rokoch práce konečne dokončili svoj nový album a chystali sa ho pokrstiť. A veru tak je, pretože škatuľka antipop sedí na túto zvláštnu odrodu folku, zahranú na tradičných nástrojoch netradičným spôsobom absolútne. Nejedná sa totiž o kompaktnú nahrávku, ale skôr kolekciu skladieb so spoločným základom, ktoré sa ale v konečnej fáze úplne rozdeľujú.

Spoločným prvkom je vždy dominantný zvuk Shootyho banja, hlas, ktorý buď patrí kontrabasistovi Myfovi alebo niektorému z hostí, ale predovšetkým slovám. Spievať ľudové texty, či básne Ivana Kraska (Konvalinky) a Jaroslava Seiferta (Vosková svieca) sa tak podujala napríklad Šina z kapely Longital. A vedzte, že keď sa na tých pár slov pozriete bez tlaku strednej školy (čo ako relatívne čerstvý absolvent môžem potvrdiť z osobných skúseností), jedná sa naozaj o príjemný zážitok. Nezostáva však len pri klasikoch, svoje slovné majstrovstvo tu predvádzajú i Bene a Lyrik zo zoskupenia Modré hory, aby sa v hip-hopovom tracku Príšerie zmenili Tu v dome na kapelu hrajúcu regulárny podmaz, ktorý by si rád uchmatol nejeden DJ. Úplnym klenotom je účasť Franka Wintera, britského pesničkára žijúceho v Bratislave v tradičnom popevku 15 men, bodkou zase paródia na žáner, ktorý sa na Neskorom zbere vyskytuje, teda hip-hopu v záverečnej Hovno vieš. Názov hovorí za všetko, text povie ešte viac: '"Viem, že neviem nič...” vravel Sokrates. Teraz aj ty možno vieš, že hovno vieš.'

Neskorý zber možno prišiel neskôr, ako mohol, no jeho obsah, rozdielny úplne od všetkého, čo sa v súčasnej hudbe odohráva, nemal čas ako upraviť. Slnko Records tak vydáva ďalšiu dotiahnutú a zábavnú platňu a to nielen po hudobnej stánke, ale vďaka skvelému obalu i vizuálnej.

Body: