8.9.2008 | Autor: Filip Drábek

Warner Bros. (38:23)
Obdobie medzi debutom Young For Eternity a aktuálnym počinom All or Nothing nebolo pre The Subways práve tým najšťastnejším. Spevák Billy Lunn prišiel o hlasivky a hrozilo mu, že už nebude nikdy môcť spievať a možno ani rozprávať, jeho bratovi, bubeníkovi Joshovi Morganovi diagnostikovali ľahšiu formu autizmu a počas zdĺhavého nahrávania sa po niekoľkých rokoch rozišiel s basgitaristkou Charlotte Cooper.

Najlepším spôsobom, akým sa spod ťarchy týchto problemov dostať, bolo intenzívne venovať sa hudbe. Z All or Nothing je skutočne počuť, že kapela dala do nahrávania všetko a fakticky klesla na dno svojich muzikantských a tvorivých síl. Výsledkom je prekvapivo pestrá nahrávka usmernená overeným producentom Butchom Vigom, inak bubeníkom Garbage. Oproti debutu je novinka vyrovnanejšia a nenájdete na nej ani jednu post-grungeovú odrhovačku typu Rock ‘n’ Roll Queen, hitový potenciál má však absolútna väčšina skladieb (Girls & Boys, All or Nothing, Kalifornia, Alright, Turnaround...). Lunn prekvapivo často siahol i po akustickej gitare a z jeho spevu je cítiť podstatne viac emócií. Ako sa sám priznal v jednom z interview, pri nahrávaní vokálov v štúdiu plakal pri každej skladbe.

Štúdioví The Subways sú inou skupinou, akú ste mali možnosť vidieť v lete na Pohode, či v Trutnove. Ich nahrávka nie je len o skákaní na pódiu, pogovaní a zborových refrénoch. Ani zďaleka nie je revolúčnym počinom, no aspoň odhaľuje niečo, o čom sa väčšine súčasných gitaroviek môže len snívať – potenciál.

Znie to ako: Gitarovka s potenciálom
Zlatý klinec: Girls & Boys, All or Nothing, Turnaroud

Body: