3.2.2008 | Autor: Filip Drábek

Blowback (41:05)
Tomáš Sloboda, bývalý frontman bratislavskej kapely Le Payaco, je na svojom debutovom albume verný priezvisku. Cítiť z neho totiž autorskú slobodu. Lenže to nemusí znamenať, že sa sa stane Sounds Like This albumom zaujímavým pre poslucháčov.

Prvoplánová pestrosť nahrávky totiž spôsobuje to, že je úplne rozbitá. Jedná sa vlastne o kolekciu desiatich pesničiek, ktoré nemajú spoločnú niť. Sem-tam počujete vplyv šesťdesiatych rokov, či súčasných indie gitaroviek alebo zaregistrujete absolútnu náväznosť na tvorbu Le Payaco. Jednotnosť rozbíja aj jazyk – šesť skladieb je totiž odspievaných anglicky, zvyšné štyri slovensky. Sloboda sa hrá. A možno preto mám pocit, že skúša, koľko je poslucháč ochotný zniesť.

Aby som sa však nezmietal iba v negativistických vodách, spomeniem aj dobré stránky. Jednou je skladba Read the Papers, ktorá vokálnym prejavom zaváňa Johnnym Cashom a zároveň stráca ten štandardný slovenský zvuk, ktorý má celý zvyšok nahrávky. Vynikajúce aranžmány nájdete v piesni s menom Dominika. Počujete v nej sláčiky a iné zaujímavé zvuky s celkovým zasneným a veľmi príjemným zvukom. Tretím výrazným pozitívom je to, že album vyšiel aj na vinylovej platni. Jedná sa rozhodne o zaujímavý experiment a osobne by ma veľmi zaujímalo, nakoľko sa medzi ľuďmi ujal.

„Where have all the good times gone?“ pýta sa Sloboda v poslednej skladbe, prerábke legendárnych The Kinks. Odpoveď neexistuje. Ale staré časy si ešte stále môžete priblížiť posluchom prvých dvoch nahrávok Le Payaco. Tie totiž ani po rokoch nezapadnú prachom. Naopak, Sounds Like This bude pravdepodobne už čoskoro patriť k nosičom, na ktoré si o pár mesiacov ani nespomeniete.

Znie to ako: Čokoľvek, čo doteraz Sloboda nahral alebo produkoval
Zlatý klinec: Read the Papers, Dominika

Body: