19.4.2008 | Autor: Filip Drábek

Azyl Music (38:03)
Pravdepodobne márne blúdim svojou pamäťou, keď si chcem vybaviť jediný dobrý album spievajúceho herca. Robert Roth, herec Slovenského národného divadla nie je výnimkou. A hoci môžu byť jeho herecké výkony oslnivé, rolu speváka sa mu skrátka zahrať nepodarilo.

Nepomohli mu ani tak skúsení muzikanti akými sú Marcel Buntaj, Maroš Hečko a Martin Gašpar. Klamanie telom je práve kvôli nim po hudobnej stránke kvalitný, atmosférou šanzónov nasiaknutý album, často pripomínajúci časy plodnej spolupráce Jara Filipa s Richardom Müllerom. Jeho problémom je však to, že stojí i padá na Rothovom prejave, ktorému navyše z úst vychádzajú úplne nemožné texty o vzťahoch, sexe a láske. Sú tak preplnené prvoplánovými rýmami a tisíckrát počutými klišé, že celkom prebíjajú inak pozitívny dojem z hudobnej stránky projektu. Táto platňa má našťastie v uvoľnenejších a rýchlejších skladbách, ktoré Rothovi evidentne sadnú, niekoľko svetlých bodov. Aj s nimi je ale jeho debut príliš obyčajnou, ničím oslňujúcou nahrávkou.

„Je to k zbláznení, je to k zbláznení,“ spieva pán herec v českej skladbe Snoubení nebe a pekla, ktorej zaradenie je akoby posledným klincom do rakvy tejto nahrávky. A ja mu musím dať za pravdu.

Znie to ako: Herec, ktorý nedokázal zahrať úlohu speváka
Zlatý klinec: Jarná

Body: