26.7.2011 | Autor: Michaela Kučová

Sub Pop (44:32)
Low patrí medzi kapely, ktoré nie sú u nás veľmi známe. Svojím introvertným pôsobením sa nám netlačí do uší z rádii, ani nás neatakuje svojimi klipmi z obrazoviek. Dokonale však spĺňa príslovie o tichej vode, ktorá brehy myje. Vo svojej nenápadnej kráse patrí ku skvostom indie rocku, čo potvrdzuje aj na najnovšom albume.
Kapela aj na svojej deviatej nahrávke prináša melancholické, hĺbavé, a predsa akosi ticho radostné piesne. Manželia Alan Sparhawk a Mimi Parker väčšinu piesní spievajú samostatne, no uchovávajú si svoju charakteristickú jing-jangovú harmóniu. Album nahrávaný v priestoroch bývalého kostola má uchvacujúcu atmsoféru, ktorá sa odrazila aj na veľkoryso poňatom zvuku, ktorý sa rozlieva po ploche chrámu. Piesne majú zväčša stručné texty, napriek tomu sú niektoré skutočne dlhé, ako napríklad deväťminútová Nothing But Heart, ktorá sa vo svojej uhrančivej repetitívnosti blíži až k akejsi mantre. Inú polohu predstavuje Witches, ktorá vo svojej chytľavej hymnickosti netráca intimitu a pripomína rannú tvorbu R.E.M. C'mon predstavuje reprezetatívnu vzorku melanchólie a smútku, no aj nezlomenj energie, radosti, tušenej v príjemne smutných melódiach rovnako ako tušíme slnko skryté za mrakmi.

Znie to ako: keď je vám smutno a je to dobrý pocit
Zlatý klinec: Especially Me

Body: