23.3.2010 | Autor: Filip Drábek

Motion Audio/Wegart (40:16)
Jej debut Beloved One v čase vydania mnohých zaskočil. Lou Rhodes, speváčka vtedy nefunkčých elektronikov Lamb, zrazu vydala krásnu folkovú platňu a úplne obišla klasický koncept sólového albumu, keď sa interpret len márne snaží napodobiť zvuk jeho pôvodného projektu a pritom do médií púšťa veľkohubé vyhlásenia o tom, ako bude ten album niečo úplne iné. Svoj rukopis však nemohla zmazať a tak mnohé skladby z neho zneli, ako keby boli napísané pre Lamb, akurát sú oklieštené o kľúčový elektronický aspekt. Bol to len dôkaz, nakoľko je speváčka sama sebou.

S jej v poradí už tretím sólovým albumom One Good Thing, ktorý vychádza rok po reunione domovskej kapely, jej zase vypomáhal Andy Barlow, teda ten "druhý" z Lamb. No ako keby kontrastne s menom producenta, je to zatiaľ aranžérsky najjednoduchší album, ktorému kedy Lou prepožičala hlas. Nové skladby sú ohlodané na kosť, k mimoriadne jednoduchým gitarovým vybrnkávačkám sa pridávajú decentné sláčiky a potom to, čo Lou vytláča od zvyšku sveta tohto žánru - hlas. Rozpoznateľný, jemný a zároveň prierazný, ten, ktorý už viac ako pätnásť rokov spôsobuje fanúšikom zimomriavky.

Ťažko určiť, aké miesto albumu One Good Thing patrí v hierarchii jej troch sóloviek. Je najmenej výrazný, nie je preprodukovaný, tak ako bola jej druhá nahrávka Bloom, no je rozhodne najkompaktnejší. A najplynulejší. Prišla s ním zmena, vôbec nie prvoplánová. A v kombinácii s tým, čo je napísané v prvom odstavci to robí z Lou Rhodes naozaj veľký, vlastné tiene prekračujúci unikát.

Zlatý klinec: Z tak pevne zviazaného albumu ťažko vyberať
Znie to ako: Tretí a tretí odlišný album Lou Rhodes

Body: