7.1.2008 | Autor: Filip Drábek

Indies Scope Records (38:20)
Soundtrack ku komiksu a zároveň druhá odbočka Jaromíra Švejdíka od domovských Priessnitz. Už len z týchto dvoch údajov ten album znie zaujímavo. Navyše sa zvukovo odlišuje od všetkého, čo kedy Švejdík nahral a zároveň to má toľko charakteristických čŕt, že skrátka viete, kto za tým má prsty.

The Bombers nie sú gitaroví Priessnitz a nie sú ani do poslednej noty prepracovaní Umakart. Ponúkajú vám vynikajúco nahraté lo-fi pesničkárstvo s odfláknutým zvukom gitary, s primitívnymi rytmami bez bubeníka a infantilne znejúcimi klávesami. Jaromír 99 pridá svoj typicky neohrabaný spev, osobné aj cudzie pocity i príbehy v textoch a...áno, znie to dobre. Okrem textov je spojitosť s ostatnými projektami evidentná v silnom cite pre melódie, ktoré sú jednoduché a tým pádom ľahko zapamätateľné. Je však vidieť, že zatiaľ čo Priessnitz by ich zabalili do gitarových väzieb, The Bombers ich vyzlečú do naha a pracujú s nimi v ich úplne najzákladnejšej podobe.

The Bombers od vás nežiadajú nijak extrémne sústredený posluch. Do albumu vás vtiahnu postupne, podprahovo a to i bez znalosti príbehu z komiksu. Zároveň je táto nahrávka každým ďalším vypočutím prístupnejšia a čím ďalej tým viac ju dokážete doceniť.

Nepomenovaný debut The Bombers obstál na výbornú. Je otázkou, či bude fungovať aj o niekoľko rokov, tak ako sa to podarilo jedinému albumu Umakartu a takmer všetkým platniam od Priessnitz. Minimálne poteší fakt, že Mr. Švejdík nelení a okrem komiksov stíha ešte stále skladať aj hudbu.

Znie to ako: Zaujímavé lo-fi pesničkárstvo
Zlatý klinec: Tak jo, Jedy a protijedy, Lapač snů...

Body: