24.6.2010 | Autor: Filip Drábek | sekce: publicistika Do Pohody zostávajú už len necelé dva týždne a práve pri príležitosti tohto festivalu sme mali možnosť vymeniť si stručné maily s Örvarom Þóreyjarsonom Smárasonom, jedným z dvoch zakladajúcich členov islandských múm. Tí budú patriť tento rok určite k headlinerom.

Čo robíš v tomto momente?

Som doma, v Reykjavíku a medzi futbalovými zápasmi odpovedám na tieto otázky.

Pracujete aj s Hildur Guðnadóttir a Ólöf Arnalds, teda umelkyňami, ktoré sú dosť úspešné sólo. Nie je trocha zložité pracovať s niekým, kto má ďalšie hudobné projekty?

Všetci ľudia, s ktorými sme pracovali v našej kapele majú veľmi úspešné vlastné projekty, takže je to občas dosť veľké puzzle, dať dokopy všetkých a všetko naraz. Našťastie sme si na to zvykli a vždy máme spôsob, akým sa s tým vysporiadať, aj keď to spôsobuje silný bolehlav. No konkrétne Ólöf už s nami v tejto chvíli nepracuje, sústreďuje sa prevažne na rodičovstvo a jej vlastné albumy.

Ako je možné, že skoro každá kapela z tak malej krajiny, ako je Island, je známa v Európe?

Je to nesmierne dynamická "scéna", ak je to to vhodné slovo. Je to najmä príjemný okruh priateľov a rodiny. Navyše, mladé kapely tu vznikajú každý deň, čo je úplne najlepšie.

Aký je rozdiel medzi múm v roku 1997, kedy ste začínali, a dnes?

Je to čudné, ale ten rozdiel nie je až taký veľký, ako by mohol niekto očakávať. Asi sme o niečo múdrejší. Naučili sme sa veľa o tom, ako robiť hudbu, videli sme kus sveta, precestovali sme ho z jedného rohu do druhého.

S vašou poslednou platňou ste vymenili label. Ako by si popísal prácu s Morr Music a ako s Fat Cat?

S Morr Music sme už veľa pracovali predtým a sme veľmi dobrí kamaráti s Thomasom Morrom viac ako desať rokov, takže potom, čo sme opustili Fat Cat to bola pre nás jasná voľba. Oba sa veľmi líšia, no Morr je veľmi efektívny label, ktorý miluje svoju hudbu, no zároveň pracuje pragmaticky.

Váš posledný album nebol až tak dobre prijatý kritikmi. Prečo?

Čo? Nemám predstavu, čo napísali slovenské média, ale posledný album mal najlepšie recenzie, aké sme kedy mali. Nikdy nás novinári nechválili, takže si myslím, že naša hudba je určená skôr pre poslucháčov, ako pre kritikov. Nie je intelektuálna.

Nie je zložité hrať materiál zo štúdiových nahrávok naživo?

Skladby majú na pódiu svoj vlastný život a nikdy sa nepokúšame dosiahnuť taký zvuk, aký máme na nahrávke, čiže nepociťujeme nijaký tlak. Milujeme koncertovanie, pretože je to úplne iný proces ako skladanie a nahrávanie.

Máte predstavu o tom, ako bude znieť nová platňa?

To nevieme nikdy. Jediné, čo vieme je, že bude veľmi odlišná.

Je to nejaký čas, čo ste prestali pracovať so sestrami Valtýsdóttirovými. Je známe, že Kristin pracuje najmä ako Kría Brekkan a vydáva sólové albumy, čo ale robí Gyða?

Mám pocit, že Gyða stále študuje cello. Hrala naň ako hosť na našich posledných dvoch platniach, takže s ňou ešte stále príležitostne pracujeme.

Na Slovensku zahráte prvý raz. Nejaké očakávania?

Myslím si, že to bude skvelé. Vždy keď niekam ideme, máme veľmi neurčitú predstavu a nechávame sa radi prekvapiť. Bol som na Slovensku párkrát a páčilo sa mi tu, takže mám dôvod sa tam tešiť.