5.9.2012 | Autoři: Filip Drábek, Jana Kočišová | sekce: publicistika Sú úplne odlišní, no na pódiu i v zákulisí, kde vznikal náš rozhovor sa výborne dopĺňali. Tvrdia, že ich spoločný projekt je úplne iný ako domovské, no kombinácia ich názvov dala Xiu Xiu Larsen alebo XXL názov. Krátko pred koncertom na východoslovenskom PoKe festivale sme sa rozprávali s Jamiem Stewartom z Xiu Xiu a Fabriziom Modonese Palumbom z Larsen. Mimochodom, obe kapely sa na jeseň v Prahe predstavia. Larsen už 11. septembra v NoD-e, Xiu Xiu na Sedmičke presne o dva mesiace neskôr.

XXL je vlastne kombinácia Xiu Xiu a Larsen. S Larsen hráte post-rock, že?

F: Nie, nie, nie. To je to, čo o nás píšu v časopisoch. Podľa mňa sme na post-rock príliš starí. My už sme boli mŕtvi, keď post-rock ako žáner začínal. Je to nálepka, ktorou označovali kapely ako Tortoise a teraz je to celá generácia nových v podstate inštrumentálnych kapiel ako Mogwai, alebo ako sa volá tá známa kapela? Áno, Explosions in the Sky. Všetko sa stalo post-rockom. Myslím, že post-rock je len iné meno pre inštrumentálnu hudbu. V tomto smere je časť hudby Larsen inštrumentálna, ale nevychádzame odtiaľ. Nedokážem zaradiť všetky tie zvuky, čo produkujeme. Ale post-rock to nie je.

Mimochodom, prečo práve Larsen? Je to priezvisko?

F: Nechceli sme talianske meno, nechceli sme ani anglické. Mysleli sme, že škandinávske bude zaujímavé. Zároveň je to feedbackový efekt. Ešte viac ako idea feedbacku sa nám páči, že je to zrkadlenie, odraz.
J: Tak toto som za 9 rokov nepočul ešte ani raz.

Ako ste sa vy dvaja vlastne stretli?

J: Hrali sme spolu koncert v Seatli, stretli sme sa náhodou, ale veľmi sme si rozumeli a ostali sme v kontakte.

Ako spolupráca prebieha? Mávate skúšky? Alebo si nápady posielate mailom?

J: Stretneme sa každých pár rokov a strávime spoločne tak 10 dní. Pracujeme na nahrávkach a potom si dáme tour. Príde to samo od seba, z našej vzájomnej lásky.

Panuje v kapele nejaká vnútorná rovnováha? 50% Xiu Xiu, 50% Larsen?

J: Je to niečo úplne iné, nemá to nič spoločné so starými vecami. Je to XXL. Niečo odlišné aj od Xiu Xiu aj od Larsen.



Nevadí vám, že sú otázky pre XXL často spojené so spomínanými projektami Xiu Xiu a Larsen?

J: Nie. Sú to rozumné otázky.
F: Sme tu už dlho, máme dlhú históriu s predošlými kapelami. Smiešne je akurát, keď občas niektoré magazíny vyzdvihujú nejaké časti XXL ako prvky Xiu Xiu alebo elementy Larsen a väčšinou sú úplne mimo a je to presne naopak.
V skutočnosti je to pre nás platforma na experimentovanie. S Larsen môžme byť popovejšími, Jamie zase voľnejší vo forme. Vymieňame si identity. Je to taká transgender záležitosť.

A čo vaše publikum? Myslíte si, že je tvorené fanúšikmi Xiu Xiu a Larsen?

F: Netuším, nemám ani poňatia.
J: Zas až tak veľa nekoncertujeme.
F: Asi to bude aj, aj. Jasné, že niekto príde kvôli Jamiemu, niekto kvôli nám. Niekto má rád obe kapely, iní ani jednu. Všetko sa stáva. Niektorí ľudia zase majú radi XXL a o Xiu Xiu ani Larsen pred tým vôbec nepočuli. Ide skôr o to, ako je kapela prezentovaná a promovaná.

Dajú sa popísať výhody a nevýhody vašej spolupráce?

F: Asi jedinou nevýhodou je logistika. Je to drahé, je to ďaleko, je ťažké nájsť vhodnú dobu, vhodný moment, pretože každý máme svoj vlastný program.
Všetko ostatné je dobré. Zábavné a je to výzva. A hoci je logistika komplikovaná, tak potom je to ako znovuzjednotenie, veľká párty. Nestihneme si ísť na nervy.

Táto otázka je venovaná špecificky tebe, Jamie. Včera tu hral Peter Hook Unknown Pleasures. (rozhovor vznikol v čase PoKe festivalu, pozn. red.)
Vás som videl hrať tento album s Deerhoof v Rakúsku.

F: Myslíš, že mu to Hook ukradol?
J: Ja si myslím, že to rozhodne nemá právo hrať.

Popravde mne sa váš set páčil viac, snažili ste sa sa do toho priniesť niečo nové.

J: Som si istý, že aj on bol celkom dobrý.

Áno, bolo to celkom dobré, ale vieš... Máš nejaké špeciálne spomienky na Unknown Pleasures?

J: Áno, hrali sme ich dva krát. Jedenkrát na Donau Festivale, druhýkrát v New Yorku. Pre mňa to bolo výnimočné, asi najviac z nás všetkých, ktorých sa to týkalo. Bolo to veľmi vzrušujúce. Deerhoof sú moja veľmi obľúbená súčasná kapela. Joy Division mám takisto rád a silno ovplyvnili Xiu Xiu. Bola to šanca byť súcačsťou dvoch obľúbených kapiel naraz. Veľké privilégium, absolútne výnimočné.



Aké sú plány pre vaše kapely po turné? Nejaké nové nahrávky?

J: Náš nový album vyšiel vo februári. S tým je spojené americké turné so Swans, turné v Austrálii, Európe.
F: My máme niečo naplánované, určite aj nový album. Mal by som tiež robiť živý soundtrack pre francúzske experimentálne filmy zo začiatku 19. storočia. Je to spolupráca so Cinematic France, takže to závisi od nich, kedy budú pripravení.

Vraj si napísal knihu, Jamie.

J: Áno. Je to zbierka haiku. Tradičné obrazy prírody ale tiež o tom, ako nenávidím ľudí, o príšernom sexe a o mačkách. Je to taká všehochuť.

Stretávajú sa tiež v skladbách Xiu Xiu veselé momenty a mizéria?

J: Pesničky Xiu Xiu sú väčšinou o mizérii, založené na realite. Skutoční ľudia, rodina. Moja kniha je fikcia.

Fabrizio, ty nepíšeš knihu?

F: Nie, ale je to skvelá otázka a nápad. Hneď to urobím... Nie, nepíšem knihu, mám svoj sólový hudobný projekt a okrem XXL hrám ešte v štyroch ďalších kapelách. Myslím, že aj keby som mal čas a napísal knihu, bolo by to nečitateľné. Ale chcel by som spraviť film. Šesť hodinový haiku film.