18.8.2009 | Autor: Milan Bachan | sekce: publicistika Z plánovaných rozhovorov na tohtoročnej Pohode sa napokon podarilo uskutočniť len jeden, s britskou kapelou Tunng. Tí vo svojej tvorbe miešajú tradičný folk s elektronikou. O tom, ako bude znieť ich nový album, či ako prebieha skladanie piesní porozprávali krátko pred ich vystúpením speváčka Becky Jacobs a gitarista Mike Lindsay.

Takže na začiatok, ako sa vám páči Pohoda? Videli ste už nejaký koncert?
Becky Jacobs: Vyzerá to úžasne. Hlavne je tu dosť horúco, v Londýne pršalo. Zatiaľ sme toho veľa nevideli, sme tu len čosi vyše hodiny. Odchádzame už zajtra, takže možno sa pôjdeme na niečo pozrieť večer.

Vo vašej tvorbe kombinujete tradičný folk s elektronikou, aký typ hudby preferujete osobne?
Mike Lindsay: Každý v kapele počúva niečo iné. Ja mám rád mnoho vecí, osobne som začínal s gitarovou hudbou, neskôr som sa dostal k elektronickej a potom oblúkom späť k folku.

Používate mnoho nezvyčajných nástrojov a zvukov. Ako prebieha proces skladania, ako zistíte čo znie s čím dobre?
Mike Lindsay: Na scéne. Martin (ďalší člen kapely – pozn. red.) má napríklad kufor plný morských mušlí a podobných vecičiek. No a máme kopec samplov na laptope.
Becky Jacobs: Tie nástroje sú niekedy zvláštne aj pre nás, keď nahrávame v štúdiu.
Mike Lindsay: Nemáme radi živé bubny a zároveň sa snažíme mať zaujímavý zvuk. Bicie nahrádzame týmito zvláštnymi nástrojmi.

Skladanie potom musí byť zábava, hra.
Mike Lindsay: Áno, hra ako čo najlepšie zakamuflovať, že nemáme bicie.

Zatiaľ máte na konte tri albumy, ako to vyzerá s nasledovníkom?
Mike Lindsay: Akurát ho nahrávame, vyjsť by mal v januári, februári budúceho roku. Takže teraz trávime dosť času aj v štúdiu. Tento album bude v tomto trochu odlišný od predošlých.
Becky Jacobs: Väčšinu času. Máme už hotových veľa piesní, rozhodujeme sa, ktoré sa na album dostanú a ktoré potrebujú vylepšiť.

Odkiaľ čerpáte inspiráciu pri skladaní?
Becky Jacobs: Z folku.
Mike Lindsay: Áno, sme inšpirovaní kalifornskou folkovou scénou šesťdesiatych rokov, ale aj popom, keď spievajú v kapele všetci do jedného, niečo ako hrali Mamas & Papas.

Venujete sa všetci čisto kapele, alebo máte aj nejaké bočné projekty?
Mike Lindsay: Máme aj niečo bočné. Ja som napríklad teraz akurát dokončil soundtrack pre film jedného francúzskeho dievčaťa. Tomu by som sa chcel ešte prípadne niekedy venovať aj v budúcnosti.

Keď sa povie folk, ľudia si väčšinou predstavia jedného človeka s gitarou. Aké to je robiť folk v početnejšej kapele?
Mike Lindsay: Na predchádzajúcich albumoch to bolo tak, že každý došiel s vlastnou piesňou, ktorú odprezentoval, na tomto pripravovanom však už skladáme spolu. Mne to celé príde ako dobrá vec, mať pokope toľko nápadov. Ale tiež tak trochu zmätočné, ak mám byť úprimný, hlavne keď si človek myslí že má niečo dobré a keď príde s tým nápadom za skupinou, tak mu to každý skritizuje. Ale aj to môže byť na niečo dobré, treba počúvať ľudí. Tí majú niekedy naozaj ešte dobré nápady ako to vylepšiť. A po pravde, na začiatku nás bolo šesť, teraz nás už je iba päť, uvidíme kde sa to zastaví.
Becky Jacobs: Ale je to hlavne zábava.

Chcel by som sa opýtať na londýnsku folkovú scénu. Tu v našich končinách je folk tak trocha zakorenený hlavne ako americká doména.
Mike Lindsay: Najsilnejšia bola asi v šesťdesiatych rokoch. A tak trochu si myslím, že silná bola tiež asi tak tri roky dozadu. Vtedy sme prerazili aj my, konali sa festivaly, ktoré folk podporovali. Ale teraz momentálne mám pocit, že ľudia sa posunuli trochu ďalej, kapely trochu zmenili zvuk, štýl.

Ako sa vám páči cestovanie po festivaloch?
Mike Lindsay: Je to celkom zábava, spanie v stanoch. Martin má jeden veľký fantastický, s dreveným zariadením, komínom, máme celkom radi kempovanie.
Becky Jacobs: Áno, robí to život trochu zaujímavejším, ale nie je to celkom pre mňa. Ja mám predsa len radšej komfort, posteľ, sprchu.

Už ste niekedy hrali v týchto končinách, alebo ste po prvý krát?
Becky Jacobs: Ešte sme na Slovensku neboli, sme celkom zvedaví na publikum. Nevieme koľko ľudí nás tu pozná, čo očakávať. Ale tešíme sa na vystúpenie.
Mike Lindsay: Minulé leto sme ale hrali v Prahe. Nato máme pekné spomienky, krásne mesto, hrad, české pivo. Na Slovensku sme zatiaľ videli len hory, zatiaľ žiadne mesto. Mimochodom, včera sme prvý krát navštívili aj Viedeň, tiež prekrásne mesto.