30.8.2011 | Autoři: Filip Drábek, Jana Kočišová | sekce: publicistika Niekoľko hodín predtým, ako vypredané Divadlo Archa na záver spievalo spolu s The National akustickú Vanderlyle Crybaby Geeks si s nami k jednému stolu sadol spevák Matt Berninger s gitaristom Brycom Dessnerom, ktorý keby sa nebol predstavil, pokojne by sme si ho mohli zameniť za jeho brata-dvojičku Aarona. S The National sme sa porozprávali o ich rodnom Ohiu, londýnskom požiari skladu, ktorú uškodil i ich vydavateľstvu, ale aj Mattovom bratovi...

Pochádzate z Ohia, no žijete v Brooklyne. Prečo ste sa odtiaľ presťahovali?

Matt: Odsťahovali sme sa z Ohia ešte predtým, ako sme spustili kapelu, myslím, že som Bryca a Aarona stretol asi iba raz alebo dvakrát, kým sme tam žili. Väčšina z nás sa do New Yorku presťahovala kvôli práci, teda ja minimálne. Bryceov brat tam išiel do školy...
Bryce: Ja som napríklad v New Yorku učil gitaru.

Kvôli akej práci ste sa tam presťahovali?

Matt: Ja a Scott (Scott Devendorf, basák - pozn. red.) sme študovali dizajn, boli sme grafickí dizajnéri, ja som robil vo firme kreatívneho riaditeľa, pracoval som tam osem rokov, bolo to seriózne a neočakával som, že by som s tým skončil. Rovnako ako moji rodičia.

Je New York dobré miesto pre hudbu?

Matt: Najlepšie. Veľa ľudí zo stredozápadu sa sťahuje buď do Chicaga alebo New Yorku, ale v New Yorku je neuveriteľne podporujúca komunita, či už robíš hudbu, alebo maľuješ, alebo nakrúcaš.
Bryce: Je to tam veľmi rôznorodé. Kopec miest je známych kvôli jednému zvuku, jednej kapele, a ďalšie skupiny sa jej podobajú. To isté sa deje i v niektorých mestách v Európe. V New Yorku sú rôzne prúdy, ktoré fungujú vedľa seba.

A publikum?

Bryce: Obrovské. Je veľké množstvo interpretov, ktorí napríklad mimo New Yorku vôbec nehrá, lebo nikde inde ich ľudia nepoznajú, ale v New Yorku majú vždy plno.
Matt: Byť kapelou v New Yorku je skvelé už len preto, že môžete hrať koncerty napríklad raz do týždňa, pretože sú tam stovky a stovky klubov. Raz sme to počítali a hrali sme tam na viac ako 35 rôznych miestach, ktoré boli od seba úplne odlišné. V New Yorku sa naučíš byť kapelou.

Uvedomujete si, že vaša kapela stále rastie a rastie?

Matt: Asi áno, boli sme dlho underground a ignorovaní, minimálne pár rokov. Takže vždy keď sme išli niekam hrať a bolo tam viac ľudí ako predtým, tak sme si to samozrejme všimli. Keď sme sa vyšplhali z koncertov, kde nebol nikto na koncerty kde bolo desať ľudí, bola to pre nás veľká vec. Cítili sme ten rast veľmi intenzívne.
Bryce: A potom nás vedia veci prekvapiť, ako napríklad dnes v Prahe, kde hráme asi najmenší koncert za posledný rok.

Ako sa vlastne kapele podarí udržať si nejaký stupeň intímnosti na pódiu, keď headlinuje festivaly?

Matt: Keď hráme cez deň je ťažké vytvoriť atmosféru ako v temnom a malom klube. Ale deje sa tam niečo iné, spev publika a ten komunitný pocit... Je super mať 20 alebo 30-tisíc fanúšikov, ktorí s vami zdieľajú tie čudné, no intímne momenty v našich skladbách.

Časť katalógu vášho vydavateľstva 4AD nedávno zhorela v londýnskom sklade. Dotklo sa vás to?

Matt: Naše vydavateľstvo malo šťastie, lebo je poistené. No v tom sklade mali svoje nahrávky aj iné labele, ktoré také šťastie nemali.
Bryce: Prvé tri nahrávky The National vyšli pôvodne pod malým labelom Brassland, ktorý napríklad poistený nebol, takže tam to určite pocítili vážnejšie. Ale dotklo sa to aj pár našich kamarátov: napríklad Bon Iver vydal nedávno album a skoro celý jeho náklad bol zničený, čo mu na niekoľko týždňov určite zníži predaj...

Ozývajú sa hlasy, že to môže byť začiatok novej éry vo vydávaní hudby.

Bryce: Je to možné, veľa labelov bude musieť kvôli tejto záležitosti skončiť. Takže ak je to začiatok novej éry, určite si nemyslím, že je to dobrý začiatok.
Matt: Stále je to len oheň. Uškodilo to niekoľkým malým vydavateľstvám. Kopa horiacich platní nie je nič oproti celému chaosu, ktorý sa tam vonku udial.

Na turné ste takmer nonstop druhý rok. Máte vôbec čas písať materiál na nový album?

Matt: Takmer vôbec. Náš plán je, že po tomto turné budeme mať šesť týždňov prestávku a potom začneme črtať nejaké nové veci. No neverím, že zvládneme nový album dokončiť skôr ako do konca budúceho roka. Písať skladby na turné je niečo, čo sa v našej kapele nikdy nepraktizovalo. Pre skladanie potrebujeme byť všetci v našich vlastných norách. Na cestách sme veľmi unavení, venujeme sa hudbe neustále a predstava, že cez voľný deň na turné si sadneme a začneme skladať je úplne nerealizovateľná.
Bryce: Máme možnosť skladať skladby o tom, ako sme na turné, ako to robí veľa veľkých kapiel (smiech). Také tie skladby o tom, aké je to na hovno byť populárny a ako sa musíš skrývať, lebo ťa všetci ľudia naháňajú.

Na Twitteri sme videli, že ste boli v Krumlove. Zvyknete mať čas vidieť niečo z krajín, kde sa nachádzate?

Bryce: Mali sme voľno, tak sme si s bratom naplánovali trojdňový výlet. Je tam strašne veľa turistov, ale je to tam skvelé.

Matt išiel na steak. Na Twitteri je všetko...

Matt: Presne tak.
Bryce: Áno, k Twittrovaniu sme vlastne trochu nútení, inak by sme sa na cestách strašne nudili.
Matt: Videli ste fotku tých dvoch ako sa opaľujú na skalách v Chorvátsku? Pozrelo si to viac ľudí ako moju fotku so sprchovacím kamiónom.

V kapele ste dva páry bratov, no minulý rok bol Mattov brat tour manažérom. Je ešte s vami?

Matt: Tento rok nie. No myslím, že bol akurát asistentom tour manažéra.
Bryce: Skôr asistent asistujúceho tour manažéra, alebo skôr asistent asistenta.
Matt: Popritom ešte nakrúcal o nás film, na ktorom akurát pracuje. Nie sme si práve istí, aký bude a trocha sa aj bojíme.
Bryce: Pretože to o nás povie všetko.
Matt: Myslím, že chce aby sme v ňom vyzerali ako idioti. Ako poznám svojho brata, neviem či v ňom budeme dosť cool.

Možno iba žiarli, keďže nie je tak slávny, ako jeho brat...

Matt: Neznáša ma pre viac dôvodov, a ja sa na neho hnevám tiež. Dúfam, že to bude dobré a že sa za to nebudeme hanbiť. Ale nie, môj brat je skvelý, je zábavný, ale videl toho viac ako ktokoľvek iný, pretože bol s nami stále. Takže má asi materiál, ktorého sa trocha bojíme. Tak dúfame, že to vyjde.