Muzikus.cz homepage
přihlášení uživatele
PŘIHLÁŠENÍ UŽIVATELE JE ZRUŠENÉ
vyhledávaní

ostatníThe Frames: Radšej umenie ako módu

7.2.2007 | Autor: Filip Drábek | sekce: publicistika
Uprostred českého miniturné, v priestoroch baru v divadle Arche a len niekoľko hodín pred pražským koncertom sme sa porozprávali s huslistom írskej kapely The Frames - Colmom Mac Con Iomaireom.

Spolu s Glenom Hansardom ste jediný, kto hrá v The Frames od začiatku. Myslíte si, že po množstve personálnych zmien sa práve táto zostava udrží dlhodobejšie?
Myslím, že už sme dostatočne skúsení na to, aby sme si užívali viac súčasnosť, ako mysleli do budúcnosti. Naša kapela sa premenila naozaj veľa krát, ale myslím si, že práve táto zostava je najlepšia, akú sme kedy mali. Nikto nemôže vedieť, čo sa môže stať. Zmeny patria k životu kapely.

Prečo ste takí populárni práve v Čechách?
Pretože sme úžasní! (smiech). Keď sme prvýkrát prišli do Čiech v roku 1995 hrali sme v Roxy. To bola skvelá príležitosť objaviť Česko. V tom čase sme veľa hrávali v Anglicku. Tam sa ľudia zaujímajú iba o to, čo je v móde, čo je v novinách, kto hovoril s kým a podobne. Myslím si, že v Čechách je silná tradícia literatúry. Tu sme objavili rozdiel medzi týmito dvoma krajinami a to je to, čo má Írsko s Českom podobné. Máte radšej umenie ako módu. To je to, čo nás priťahuje.

Keby ste mali porovnať včerajší koncert v Brne s tými, ktoré ste tu za tie roky už odohrali, v čom sú oproti minulosti lepšie?
Myslím si, že my sme lepší! Možno to znie vtipne, ale ešte stále prechádzame fázami zdokonaľovania sa a tú hudbu, ktorú hráme teraz si užívame viac. Tak sme si ju naozaj neužívali už dávno.

Prečo ste si na niekoľko koncertov európskeho turné vybrali ako predkapelu Longital?
Glen ich počul buď na Slovensku alebo v Čechách. Myslíme si, že pasujú skvele k hudbe, ktorú hráme my. Je skvelé počuť kapelu, ktorá spieva vo svojom vlastnom jazyku. Hrozne veľké množstvo kapiel v neanglicky hovoriacich krajinách sa nasilu snaží spievať v angličtine. Tvoj vlastný jazyk je niečo, čo ťa dokáže najlepšie vyjadriť, pretože tá emócia, ktorú do toho vkladáš je vždy omnoho pravdivejšia

Na váš posledný album The Cost, ktorý vyšiel na jeseň ste nahrali niekoľko skladieb, ktoré sa objavili, či už na Glenovom sólovom albume, alebo inde. Prečo?
Áno, veľa piesní sme nahrali skutočne dávno. Niekedy, keď nahrávaš album, máš úrodu zvukov, ktoré si napísal, ale niektoré z nich nie sú pripravené na nahratie, pretože si ich nenahral hneď, keď boli napísané. K niektorým máš silný vzťah a nevieš určiť, či sú dostatočne dobré na album. Takže sa nám tu objavili skladby ako Falling Slowly, People Get Ready alebo Rise, ktoré sú staré skoro päť rokov a nikdy neboli poriadne dokončené. Nahrávanie The Cost bola vlastne cesta, ako vyprázdniť šuplíky. Niektoré skladby sú totiž hotové za noc, pri iných to trvá roky.

The Cost ste nahrali za jeden mesiac. Bolo toto nahrávanie odlišné od tých predchádzajúcich?
Nahrávania minulých albumov prebiehali tak, že sme nahrali trocha vo Francúzsku, trocha v Dubline a potom sme išli do Ameriky. Teraz sme sa rozhodli vyskúšať iba jedno miesto, nahrať platňu iba v jednej izbe a dostať do nej všetok ten zvuk v štúdiu. Pri dlhých nahrávaniach ľahšie stratíš záujem o album.

Aké máte plány do blízkej budúcnosti?
Stále máme pred sebou mesiac európskeho turné, potom sa presúvame na päť týždňov do Ameriky. Chystáme sa aj do Austrálie, ale predtým si doprajeme trocha pauzy. Taktiež tu máme DVD, na ktorom pracujeme už niekoľko rokov a dúfam, že ho dokončime do konca roka.

A čo Európske letné festivaly?
Dúfam. Ešte som nepočul, na ktorých budeme hrať, ale určite budeme.

Akú hudbu radi počúvate?
Tak to je obrovský mix. Počúvam najmä hudbu zo šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov – Boba Dylana, Van Morissona, Pink Floyd... A potom klasickú hudbu. Ľudí ako Arvo Pärt, Gorecki alebo Philip Glass. Takisto mám rád folk a tradičnú írsku hudbu

Ovplyvňuje hudba, ktorú počúvate aj The Frames?
Áno, určite. Všetko čo počúvaš ťa viac, či menej ovplyvňuje. Myslím si, že keď niečo nahráš a spätne si to vypočuješ, podvedome počuješ spojenie medzi tebou a tým, čo počúvaš. Ja mám však pocit, že našu hudbu ovplyvňuje najmä náš život a ukazuje ti, ako máš seba vyjadriť.
Online verze stránky: https://www.muzikus.cz/publicistika/The-Frames-Radsej-umenie-ako-moda~07~unor~2007/

Komentáře

celkový počet: 2

Ivona  slyšet The Frames a už nikdy nepřestat
ivi  pekny clanok!

     
 
 
&;

Tento web používá k poskytování služeb, personalizaci reklam, poskytování funkcí sociálních médií a analýze návštěvnosti soubory cookie. Používáním tohoto webu s tím souhlasíte.