2.3.2010 | Autor: Milan Bachan | sekce: publicistika Bolo to tu už mnoho krát, kapele sa podari nahrať úžasný prvý album, získať si poslucháčku základňu. Nahrať dvojku však býva následne o to ťažšie, väčší tlak, veľké očakávania tak kritikov ako aj fanúšikov. Niekomu sa s tým vyrovnať podarí, niekto prepadne. Presne s týmto sa museli popasovať aj Yeasayer, experimentálni indie pop rockeri z New Yorku.

Na výslnie sa im podarilo dostať sa pomerne rýchlo, hneď v ich začiatkoch v roku 2007. Za všetko hovorí fakt, keď sa strhla bitka o lístky na ich koncert v klube Black Cat's Backstage, do ktorého na nich prišlo štyri mesiace pred tým len 40 ľudí. K tomu im hlavne dopomohli blogy, ich myspace stránka a nadšené recenzie hudobných portálov. Hit 2080 koloval na internete vo veľkom. Dostali pozvanie na festival SXSW, po ktorom prišla ponuka nahrať debutový album v malom vydavateľstve We Are Free. Ten ich katapultoval na Newyorskej scéne medzi renomované indie kapely. Následné turné ich pozíciu len utvrdilo.

Trojica Chris Keating, Ira Wolf Tuton a Anand Wilder mixuje vo svojich piesňach prvky africkej hudby, či gospelu. Ďalším dôležitým elementom je zmysel pre harmonickosť, ku ktorej si vzťah vybudovali ešte v detských časoch, keď pôsobili v orchestroch. Čo však charakterizuje ich hudbu asi najviac je popový nádych skladieb, ktorý ich spája napríklad s Animal Collective. Mimochodom, táto trojica navštevovala tú istú strednú školu ako spevák Chris Keating. A práve ich príbeh za výslním bol pre Yeasayer vzorom, keď oni samotní museli riešiť finančné problémy a žiť aj z podpory svojich rodičov.

Ich debutový album All Hour Cymbals sa stal populárnym aj vďaka pesimisticko – optimistickým textom: „Nemôžem spať keď vidím prítomnosť, nemôžem spávať keď vidím budúcnosť do ktorej som sa narodil“, pieseň pokračuje: „Je nový rok, som šťastný že som tu, začína jar, tak spievajme“. Časť albumu bola venovaná motívu ochrany životného prostredia. Písať o tom prišlo Chrisovi oveľa zaujímavejšie, ako skladať zaľúbené texty, ktoré zvykol písavať ešte na strednej. Hoci ako sám hovorí, bola to pre neho dobrá textárska škola. V jednej piesni sa objavil dokonca aj politický kontext. Nebol však prvoplánový a otvorene útočiaci. Skôr vyjadroval ich strach z budúcnosti, či beznádej po znovuzvolení Busha za prezidenta.


>> Yeasayer - Ambling Alp (youtube.com)

Svoju „druhotinu“ Odd Blood vydali začiatkom februára tohto roku. Už pod krídlami väčšieho vydavateľstva, v lepšom štúdiu a s lepšími možnosťami. Podľa prvotných reakcií, tlak ustáli a nahrávka je rovnako kvalitná ako tá predošlá. Album je dokonca ešte o čosi popovejší ako debut. Pred začiatkom nahrávania dosť cestovali. Navštívili Nový Zéland, išli načerpať energiu do slávneho Woodstocku. Inšpiráciu na texty hľadali v rôznych oblastiach. Nechali sa tak inšpirovať napríklad černošským boxerom Joeim Louisom, ktorý porazil nemeckého šampióna podporovaného Hitlerom, v piesni Ambling Alp. Tiež majú text o prekonávaní strachu z lietania a romantickým vzťahom, ktorý z toho vyplynie, či pieseň ovplyvnenú filmom Cocaine Cowboys. Celkovo si textársku tvorbu Chris a Anand podelili rovnomerne – fifty fifty. Čo sa týka hudobnej stránky, trojica neváhala použiť tak živé nástroje, ako počítače, loopy, či využiť beaty africkej tanečnej hudby. Zaujímavou je určite pieseň Mondegreen, ktorá vznikla samplovaním na televíznom boxe.

Pri novom albume si kapela už naplno uvedomila silu internetu. Zadarmo ponúkli na stiahnutie prvý singel. Cez internet tiež streamovali svoj koncert v Los Angeles. Okrem vlastnej tvorby sa Yeasayer stihli podieľať aj na produkcii posledného albumu Bat For Lashes Two Suns. Speváka Chrisa Keatinga si zase vybrali Simian Mobile Disco, aby im naspieval pieseň Audacity of Huge z albumu Temporary Pleasure.