7.1.2008 | Autor: Filip Drábek | sekce: publicistika
 fotogalerie „Vždy som sa hnevala na novinárov, pretože sa sústredia len na určité veci, ktoré potom stále opakujú. Boli časi, keď som sa seba pýtala: ‘Prečo chcú všetci vedieť tie isté nudné veci? Prečo pre nás nemajú nejaké iné, zaujímavé otázky? Nie sme zaujímavé? Nechcú o nás vedieť niečo viac?‘“ Áno, Sara Quin mala v rozhovore pre americký magazín Blast pravdu. Takmer v každom článku o dvojici Tegan & Sara sa dozviete to isté. Sú jednovaječné dvojičky, Kanaďanky, lesbičky. A pritom sú obe vskutku zaujímavé osobnosti. Základom je však to, že boom okolo seba nevyvolali žiadnymi bulvárnymi aférami, ale predovšetkým skvelou hudbou.

Pre začiatok

Zoberme to od podlahy. Tegan a Sara Quinové pochádzajú z kanadského Calgary, kde sa narodili 19. septembra 1980 v rozpätí ôsmych minút. Od pätnástich rokov tvoria hudbu a ich prvý oficiálny album vyšiel už v roku 1999. Pod svoje krídla si ich zobral Neil Young a tak všetky nahrávky, až na tú aktuálnu, vyšli pod jeho Vapor Records. Treba spomenúť aj to, že sestry skladajú svoje skladby samostatne a vo finálnom procese si do nich navzájom zasahujú. Všeobecnú popularitu - samozrejme, v rámci medzí nezávislej hudby - si získali štvrtým albumom So Jealous z roku 2004. Jednu z ich skladieb - Walking With A Ghost - prevzali The White Stripes a pomenovali po nej svoje EP. Ich novinka sa volá The Con a má len niečo cez pol roka. To je pre začiatok všetko, čo by ste mali o Tegan & Sara vedieť.

Sesterská evolúcia

Ak by sme sa na kompletnú tvorbu sestier Quinových pozreli retrospektívne, pri každom albume by sme našli niečo, čo ho dokonale spája s jeho predchodcom a zároveň prináša niečo úplne nové. V tomto smere je novinka The Con najlepším dôkazom. Zvukovo sa totiž nachádza tam, kde sa Tegan a Sara predtým ešte nepozreli, no zároveň sa tuho drží minulosti. Sara hovorí: „Myslím si, že sme prešli obrovskou evolúciou. Teraz sme tradičná rocková alebo popová kapela.“ Niet divu, oproti starším, viac, či menej DIY nahrávkam, si nebáli na pomoc prizvať niekoľkých hostí, na čele s producentom Christopherom Wallom z Death Cab For Cutie. Z ukričaného indie-folku s presahmi k punku a country sa tak na novej nahrávke rázom stala jedna hutná masa, ktorá síce už nepôsobí tak komorne, no nebojí sa experimentovať a zároveň je stále dosť intímna.

Pohľad späť

K staršej tvorbe sa Sara v tom istom interview vyjadruje s odstupom: „Nepozerám sa príliš dozadu. Mám pocit, že na sedemnásť-, osemnásť- alebo devätnásťročných ľudi, sme písali naozaj dobré skladby. V takmer každej piesni je silná melódia, na čo som veľmi hrdá.“ Práve melódie sú pravdepodobne najsilnejším spojovacím materiálom medzi The Con a staršími platňami. Ich sila sa totiž nezmenila, podstatne dospelejšia je však ich konečná realizácia. Sara vysvetľuje: „Keď sme sa dostali k nahrávaniu nového albumu, snažila som sa čo najviac vcítiť do úlohy poslucháča. Začala som byť k svojej hudbe viac kritická. Myslím, že to zo mňa spravilo silnejšieho autora.“

1+1=2

No a samozrejme je tu charakteristický vokálny prejav týchto identických dvojčiat, ktorý by ste bez pomoci Wikipedie rozpoznali len ťažko. Práve táto zohratosť spôsobuje to, že ich nahrávky znejú nesmierne kompaktne a nie ako sólové počiny každej z nich. Zároveň to znamená dvakrát tak väčší rozptyl a dvakrát toľko možností. Tegan a Sara teda potvrdzujú, že jeden a jeden sú dva a dva je viac ako jeden.