12.3.2012 | Autor: Filip Drábek | sekce: publicistika Rosa Parks. Meno americkej černošskej aktivistky, ktorá v roku 1955 v štáte Alabama odmietla uvoľniť miesto bielym cestujúcim. Jej čin viedol k bojkotu autobusov v meste Montogomery a v tom čase v otvorene rasistických Spojených štátoch pomohla svojou troškou k zrovnoprávneniu rás.

Rosa Parks je však i meno maďarskej post-rockovej kapely, ktorá, vzhľadom na jej inštrumentálnosť, nemôže dať svoje politické názory von v textoch, svoj odpor k rasizmu vyjadruje aspoň svojim názvom. A úrovňou ich pohľadu na tento žáner Rose Parks určite hanbu nerobia. No dôležitejšie je, že skôr ako názorom sa prejavujú zvukom.


Od indie k post-rocku a ďalej

"Začali sme tým, že sme hrali pár indie coververzií, no pokúsili sme sa aj o vlastné skladby. V tom čase sme takéto žánre počúvali a, aby som bol úprimný, nikto z nás nedokáže dobre spievať. Takže po pár skladbách so spevom sme sa rozhodli vypnúť mikrofón a sústredili sa na nástroje," vysvetľuje cestu k hlučnému inštrumentálnemu rocku basgitarista Florian Bona. Štvorica z Győru vznikla v roku 2007, no debutovala až koncom roku 2010 mimoriadne vydareným EP Black Is The Colour of Bondage, Blue Is Past.



Pred ním, najmä na základe živelných koncertov, sa ich zvuk dal popísať ako ortodoxný post-rock, ničím výrazne líšiaci sa od stoviek kapiel tohto žánru, s dlhými a epickými výstavbami skladieb, tichými úvodmi a explodujúcimi závermi. So spomínaným EP-čkom sa však Rosa Parks priblížila aj math-rocku, či hardcore. Florian dopĺňa: "Máme rádi punk, hardcore, indie, ambient, screamo, takže si nemyslím, že je nezvyčajné tieto prvky v skúšobni miešať pri tvorbe nových skladieb. Sme v kapele štyria a každý z nás má rad niečo iné. Jednoducho sme nemohli ostať pri 'klasických' skladbách."

Stabilní predskokani

Pri Rosa Parks funguje prelínanie žánrov vynikajúco, skladby z EP totiž nepôsobia roztrieštenie, ale držia spolu, nie sú postavené na experimentoch a nepracujú s neúnosnými dlžkami skladieb. V Maďarsku si vybudovali slušnú základňu a najmä pozíciu stálych predskokanov všetkému post-rockovému, čo v tejto krajine vystupuje - od God Is An Astronaut cez A Sunny Day In Glasgow, Gifts From Enola až po Immanu El. A to celkom právom, pretože tak, ako pri väčšine mien žánru, Rosa Parks funguje ešte výrazne lepšie naživo. Pred nahratím ich dlhohrajúcej prvotiny o tom budú môcť presvedčiť už ďalší týždeň - zahrajú totiž v Brne, Prahe, Chebe i Český Budějoviciach.