14.5.2012 | Autor: Filip Drábek | sekce: publicistika Minulý rok sme sa s Rajom Haldarom, americkým raperom s indickými koreňmi rozprávali pred jeho májovými českými a slovenskými koncertami. V tom čase hudobník pracujúci pod menom Lushlife pripravoval vydanie svojho nového EP Plateau Vision, ktoré však medzičasom prerástlo svoje pôvodné plány a z krátkej platne sa stal plnohodnotný album. Vyšiel začiatkom roka a v recenziách sa ho chytil napríklad aj Pitchfork. Skrátka, Lushlife prešiel z pozície exota, ktorého väčšina európskeho turné sa nachádza v našich končinách a stal sa rešpektovaným menom na poli alternatívneho hip-hopu.

Tie roky deväťdesiate

Haldar, pochádzajúci z Philadelphie, je mimoriadne zdatným hudobníkom. Je klasicky trénovaným klaviristom, jazzovým bubeníkom, na poslednej platni českého rapera Bonusa dokonca nahrával dokonale nerapovú mandolínu a spev. Lushlife sa však našiel sa v hip-hope. Jeho štýl je pritom, v porovnaníu napríklad s jeho "alternatívnym" súputníkom Astronautalisom, takmer klasický, či oldschoolový. V spomínanom rozhovore sa hovorí aj o jeho prepojení na deväťdesiate roky: "Cítim sa veľmi napojený na túto scénu. Je to zlatý vek newyorského rapu, na ktorom som vyrastal, vplýva tak na všetko, čo robím. Neovplyvňuje priamo môj zvuk, ale skôr cítim sentiment tých čias, keď sa všetci snažili potlačiť scénu dopredu a byť umeleckí a popovo priateľní zároveň."



Hip-hop, jazz i bigbandy

Lushlife debutoval v roku 2009 platňou Cassette City a po voľne stiahnuteľom mixtape No More Golden Days z minulého roka sa jeho štýl dokonale rozvinul na novinke Plateau Vision. Stopy popu i hip-hopu deväťdesiatych rokov sa odzrkadlujú vo vrstvovaných a sekaných samploch, v Lushlifeovej produkcii je počuť jazz i bigbandové nahrávky opracované na minimum, ktoré svojou repetíciou vytvárajú silné refrénové momenty. Tie, narozdiel od prevažnej väčšiny žánru, sa dokážu rýchlo uložiť do podvedomia a predpripraviť tak poslucháča na ďalšie počúvanie. “Môžete si zobrať sampel, kúsok džezovej skladby, prípadne tému z vážnej hudby, alebo aj slovenskú ľudovú skladbu a vložiť to do hip-hopového kontextu, čím sa stane rapovou piesňou. Preto je to pre mňa najslobodnejší žáner, s ktorým môžem pracovať,” dodáva Lushlife.

Haldarov rap sa nesnaží reflektovať fikciu ulíc, no skôr necháva vstupovať do svojho vlastného sveta spomienok a abstrakcií. Takže klasický hip-hop? Možno troche zvukom, aj keď aj ten je výsledkom šikovnej producentskej práce a inštrumentálnej zručnosti. Pretože slovami, ktoré Lushlife chŕli zo svojich úst určite nie.