30.1.2012 | Autor: Milan Bachan | sekce: publicistika Ak by sa robili štatistiky, ktoré meno sa najviac objavovalo v článkoch zahraničných hudobných web stránok v druhej polovici minulého roka, medzi tými najčastejšie spomínanými by sa určite ocitla speváčka so pseudonymom Lana Del Rey. Jej chytľavý hit Video Games počul azda každý a práve ten katapultoval mladú americkú speváčku do pozorností hudobných kritikov a verejnosti. Zvýšenie záujmu o jej osobu však zároveň prinieslo so sebou dávku kontroverzie z jej minulosti. To sa podpísalo na tom, že tak ako Elizabeth Grant (jej skutočné občianske meno) pribúdajú fanúšikovia, rastie aj skupina „haterov“. Tí ju obviňujú najmä z vypočítavosti a predstieranej pózy. O tom, kde je pravda sa môžete presvedčiť sami, Lana Del Rey vydala teraz v januári svoj debutový (v skutočnosti už druhý) album Born to Die.


Ako naznačuje udaj uvedený vyššie v zátvorke, v podstate ide o jej druhý debutový album. Svoj prvý, Lana Del Ray A.K.A. Lizzy Grant, nahrala a vydala už v roku 2010. Produkoval ho známy producent David Kahne (spolupracoval napríklad s Reginou Spektor, Paulom McCartneym či The Strokes) a o propagáciu sa postaral Lizzyn otec Robert Grant. Ten v minulosti zbohatol na predaji internetových domén a preto nikoho neprekvapí, akou rýchlosťou sa album objavil na iTunes. Výsledok sa však nedostavil a jej prvé dielo ostalo nepovšimnuté. Sna o hudobnej kariére sa však Elizabeth nevzdala. Rozhodla sa vyskúšať šťastie znova. Kúpila plné práva na album, stiahla ho z predaja a tam, kde sa dalo zahladila stopy o jej predošlej kariére. Práve tu niekde začína spomínaná kritika vypočítavosti tejto mladej speváčky a jej manažmentu. Elizabeth začala vystupovať pod pseudonymom Lana Del Rey, čo ju obklopilo tajomnosťou a ako sama hovorí - štylizovala sa do pózy viac „gangsterskejšej“ Nancy Sinatra. V lete minulého roka pustila na internet už spomínanú pieseň Video Games a výsledok sa na druhý pokus dostavil. Pieseň prerazila, nezávisle hudobné média písali o novej hviezde indie popu. Ocenovali hlavne určitú dávku amerického retro popu zo šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov. Rovnaké ohlasy zaznamenal aj ďalší singel Blue Jeans. To sa však už o Lanu zaujímalo množstvo ľudí a po objavení stôp o jej predošlej kariére sa od nej odvrátili práve skupiny poslucháčov z nezávislej scény. Väčšina z nich ju odsúdila a obvinila zo spomínanej pretvárky a premysleného marketingu. Svojim kritikom dala argumenty do rúk aj samotná Lana, keď pri svojom premiérovom vystúpení v známom americkom programe Saturday Night Live začiatkom januára nepodala moc presvedčivý výkon.


Aj negatívna publicita je však publicita, ktorá predáva. Vo vydavateľstve Interscope Records si tak môžu mädliť ruky, aký výhodný obchod podpísaním Lany Del Rey v októbri urobili. Po uzavretí zmluvy nasledovali pre mladú speváčku dva náročné mesiace, keďže okrem koncertovania tvrdo pracovala v štúdiu na nahrávaní dvanásť piesňového albumu. Nazvala ho po jej treťom singly Born to Die. Rýchlosť, ktorou sa s nahrávaním albumu ponáhľala, sa však tak trochu obrátila proti nej samotnej. Najviac na poslucháča totiž zapôsobia práve jej tri prvé single. Zároveň sa nedokázala vyhnúť piesňam, ktoré môžu pôsobiť len ako vata na vyplnenie obsahu. To má za následok už zďaleka nie tak priaznivé ohlasy, aké prichádzali na jeseň. Rozpačito sa tiež dá chápať rozhodnutie vydať v lete reedíciu jej prvého albumu. Možno je za tým snaha dokázať kritikom, že si stojí za svojou prácou. Skôr to však pôsobí ako plán vytĺcť čo najväčšie zisky v čase, keď popularita rýchlo stúpa.


To, či má skupina neprajníkov pravdu o tom, že Lana Del Rey je len ďalšou z vyumelkovaných popových hviezd ukáže budúcnosť. Jej nástup na scénu ale skutočne nápadne pripomína kariéru inej speváčky s bohatým oteckom Lily Allen. Alebo Lady Gaga, ktorá podobne študovala na drahých súkromných školách. Priznania o alkoholických a drogových zážitkoch z čias strednej školy sa totiž samé núkajú na titulky bulváru. A keď sa spevák začína prezentovať miesto svojej hudby podobnými škandalóznymi historkami, nemôže sa čudovať rastúcemu zástupu neprajníkov. A to napriek vyjadreniam, že Lana sa nikdy ako súčasť nejakej indie scény necítila. Nech je však ako chce - platí, že pokiaľ by sa jej podarilo zachovať latku, ktorú nastolila svojimi prvými singlami, bol by to príjemný závan vetra do súčasného popového mainstreamu. A to by vôbec nebolo na škodu. Pestrofarebnosti nikdy nie je dosť.