6.6.2011 | Autor: Michaela Kučová | sekce: publicistika You can listen to these songs,
Have a good time and walk away.
But for me it's not that easy.
I have to live these songs forever.

Daniel Johnston je zvláštny úkaz alternatívnej hudby. Šedivý chlapík v teplákoch, diabetik s detinskou obsesiou v komiksoch a diétnej kole, no zároveň jeden z najvýraznejších hlasov undergorundovej hudby a najosobitejších hudobníkov súčasnosti. Jeho hudba má predovšetkým v Spojených Štátoch kultový status, v česko- slovenskom prostredí však stále zostáva pomerne neznámym fenoménom. Kto teda je a čo vlastne robí tento zvláštny chlapík?

Johnstonove piesne sú zosobnením lo-fi, plné šumov, skreslených ruchov, až má človek pocit, že počúva akýsi zvláštny poklad nájdený medzi starými kazetami niekde na povale. Jednoduchým melódiám dominuje klavír či gitara a predovšetkým krehký, akoby zlomený chlapčenský hlas. Nahrávky z posledných rokov už zachytávajú Danielov hlas zhrubnutý množstvom cigariet, ktoré denne vyfajčí, určitú zraniteľnú detskosť si však stále uchovávajú. Vo svojej jednoduchosti a všetkej technickej nedokonalosti prináša Danielova hudba ešte silnejší zážitok. Johnston má totiž zvláštny dar vytvárania piesní, ktoré idú až na dreň, sú nabité emóciami a delia sa o jeho svet s omračujúcou úprimnosťou.



Daniel Johnston totiž nie je len taký celkom obyčajný chlapík v teplákoch, ale zároveň majiteľ ťažkej bipolárnej poruchy. Jeho choroba sa vracia v cykloch, v ktorých je presvedčený o bludoch, plných Satana a konca sveta, zmiešaných s komiksovými hrdinami. Počas jednej manickej epizódy Daniel, presvedčený, že je priateľský duch Caspar, zahodil kľúče od zapaľovania lietadla, v ktorom so svojím otcom letel domov z vystúpenia Jeho jedinečné zmýšľanie a tvorivé schopnosti ho však napriek chorobe zaradili medzi najvýznamnejších amerických pesničkárov. Daniel, od útleho veku rozdávajúci okoloidúcim kazety so svojou tvorbou, skalopevne presvedčený, že raz bude slávny, totiž nie je len nejakou fascinujúcou diagnózou.

Jeho hudba je nanajvýš intímnou výpoveďou, hovoriacou o bolesti, osamelosti, zápase, ktorý so životom niekedy zvádzame všetci. Danielova brutálna úprimnosť a jedinečná životná skúsenosť vytvárajú strhujúcu hudbu, ktorá svojim citovým nábojom oslovuje zástupy fanúšikov, medzi ktorých patrí aj napríklad Beck, Glen Hansard, či Sonic Youth. Najznámejším fanúšikom Johnstonovej hudby však bol Kurt Cobain, ktorý počas propagácie legendárneho Nevermind nosil tričko s Danielovou dnes už kultovou kresbou Hi, How Are You? a zaslúžil sa tak o ešte väčší záujem o jeho tvorbu. Daniel totiž množstvo svojich vízii zachytáva do jedinečných kresbičiek, inšpirovaných komiksami kdesi na hrane outsiderského umenia. Jeho výtvarná tvorba, hudba a zároveň výborný dokument The Devil and Daniel Johnston v posledných rokoch vytvorili okolo jeho osoby až kult.

Stále rastúca popularita a úspechy, ako napríklad účasť na prestížnom All Tommorows Parties festivale, však na samotnom Danielovu nič nemenia. Stále žije s rodičmi v rodnom meste, kresliac si svoje postavičky, usrkávajúc z koly, striedavo koncertuje a lieči sa v nemocniciach. Jeho unikátny vnútorný život, zachytený v pesničkách, je neprenosnou skúsenosťou, no vo svojej samote a bolesti je predsa niečím, do čoho sa vie vcítiť každý. Autentickosť jeho tvorby, ešte podporená roztrasenou domáckosťou nahrávok, mu dodáva jedinečnú príťažlivosť vo svete umelohmotného popu a významné miesto v histórii amerického pesničkárstva. Daniel Johnston, akokoľvek miestami odtrhnutý od reality, mal v jednom pravdu – raz bude slávny.